V súčasnosti už napríklad vedci vedia, že počas najväčšieho masového vyhynutia pred 251 miliónmi rokov oceán neobsahoval kyslík a dokonca veľké časti oceána boli okyslené.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Mladí výskumní pracovníci a ich partnerské organizácie si dali za cieľ zistiť, či 500 miliónov rokov staré fosílie môžu pomôcť pochopiť a lepšie vysvetliť súčasný stav životného prostredia. Za Slovensko sa na projekte podieľa Ústav vied o Zemi zo Slovenskej akadémie vied. Informovala o tom Európska komisia, projekt finančne podporuje EÚ.
"Fosílie nám môžu prezradiť teplotu oceánu, jeho kyslosť, odkiaľ prúdy prichádzajú, alebo hĺbku oceánu, v akej sa vyskytoval život," vysvetľuje Marco Romain, člen tímu, ktorý uskutočňoval svoj výskum na Poľskej akadémii vied vo Varšave. Okrem neho v tíme pracuje 14 mladých výskumníkov, skúsení vedci a partnerské organizácie z ôsmich európskych krajín. Mladí ľudia tiež vďaka nemu mali príležitosť študovať v najmodernejších európskych výskumných centrách.
Tím považuje dekódovanie histórie za najdôležitejší príspevok projektu. Údaje získané zo skamenelín sa prenášajú do modelov a porovnávajú skoršie environmentálne zmeny so súčasnosťou.
V súčasnosti už napríklad vedci vedia, že počas najväčšieho masového vyhynutia pred 251 miliónmi rokov oceán neobsahoval kyslík a dokonca veľké časti oceána boli okyslené. "Podobné scenáre očakávame aj v budúcnosti," varuje profesor Anton Eisenhauer z nemeckého centra GEOMAR, ktoré projekt koordinuje.
"Fosílie nám môžu prezradiť teplotu oceánu, jeho kyslosť, odkiaľ prúdy prichádzajú, alebo hĺbku oceánu, v akej sa vyskytoval život," vysvetľuje Marco Romain, člen tímu, ktorý uskutočňoval svoj výskum na Poľskej akadémii vied vo Varšave. Okrem neho v tíme pracuje 14 mladých výskumníkov, skúsení vedci a partnerské organizácie z ôsmich európskych krajín. Mladí ľudia tiež vďaka nemu mali príležitosť študovať v najmodernejších európskych výskumných centrách.
Tím považuje dekódovanie histórie za najdôležitejší príspevok projektu. Údaje získané zo skamenelín sa prenášajú do modelov a porovnávajú skoršie environmentálne zmeny so súčasnosťou.
V súčasnosti už napríklad vedci vedia, že počas najväčšieho masového vyhynutia pred 251 miliónmi rokov oceán neobsahoval kyslík a dokonca veľké časti oceána boli okyslené. "Podobné scenáre očakávame aj v budúcnosti," varuje profesor Anton Eisenhauer z nemeckého centra GEOMAR, ktoré projekt koordinuje.