Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
PET kanoe bolo skonštruované prevažne z odpadového materiálu. Kostru tvorili časti starých bežeckých lyží, drevené laty a dosky.
Autor TASR
Bratislava 14. júla (TASR) – Priblížiť ľuďom dunajskú prírodu a vzťah k rieke, ale aj poukázať na najpálčivejšie environmentálne témy, ako napríklad plastový odpad, a diskutovať o jednom z aktuálnych problémov - aj to bolo cieľom projektu PET kanoe, za ktorým stojí vodák Tomáš Ščepka, ktorý je súčasne členom predstavenstva Asociácie bratislavských vodáckych klubov (ABVK).
"Nie som odborník ani na plastový odpad, ani na prírodu, ale som vodák, ktorý trávi čas v prírode a využíva vo svojom živote plasty. Takže nechcem nikoho poučovať, čo má ako robiť, skôr chcem názorne ukázať, čo máme okolo seba a že sa to oplatí chrániť," uviedol pre TASR Ščepka.
Podotkol, že keď sme dostali odpad na brehy a do riek či morí, mali by sme ho odtiaľ aj odstrániť a udržiavať prírodu v prírodnom stave. Čistota a kvalita vody v riekach je však podľa neho otázkou pre odborníkov, a práve s nimi chce o týchto témach diskutovať. "V dokumente ukážem, že v Dunaji sa dá kúpať. Tiež nemám problém si v Dunaji umyť jablko a zjesť ho, v niektorých iných riekach by som to nespravil," poznamenal.
Dokument vznikal v súvislosti s projektom PET kanoe, ktorým splavil Dunaj od rakúsko-slovenskej po slovensko-maďarskú hranicu, teda spod Devína po prvú maďarskú obec Szob. Predstavuje to 172 riečnych kilometrov. "V skutočnosti to bolo o trochu viac, pretože sme mali zopár odbočiek. Loďka bola dosť pomalá, tak prejsť denne priemerne 45 kilometrov bolo tak akurát. Splav trval štyri dni," priblížil Ščepka.
PET kanoe bolo skonštruované prevažne z odpadového materiálu. Kostru tvorili časti starých bežeckých lyží, drevené laty a dosky. Na loďke sa nachádza približne 280 PET fliaš, ktoré sú natlakované a pospájané prevažne kovovým a plastovým drôtom. "Dokopy je to asi 200 metrov drôtu, časť odpadového drôtu zo starých elektrických rozvodov alebo starých telefónnych liniek a časť som kúpil klasického viazacieho drôtu, čo sa dáva na paradajky," poznamenal Ščepka, ktorý priznal, že skonštruovanie plavidla mu dalo zabrať.
Po skonštruovaní PET kanoe bolo dôležité vybrať aj vhodný termín na odskúšanie plavidla, ale najmä na samotný splav. "Potreboval som, aby sa v rovnaký víkend mohli naraz zosúladiť viacerí ľudia, teda kameraman, posádka na zabezpečovacej loďke, podporný tím na suchu a ja," povedal Ščepka. Pôvodný termín bol navrhnutý v júni, avšak z dôvodu daždivého mája a následného vysokého stavu rieky sa termín zrušil a nakoniec sa splavovalo začiatkom júla.
Pôvodne sa tiež predpokladalo, že PET kanoe skončí zlisované. "Hneď po splave sme mali v pláne odniesť fľašky na recykláciu, avšak ľudia nám písali, že je to škoda. Preto sme sa rozhodli, že si ho na leto ešte necháme a po lete poputujú 'petky' na recykláciu a dosky a drôty otcovi na záhradu," dodal Ščepka.
"Nie som odborník ani na plastový odpad, ani na prírodu, ale som vodák, ktorý trávi čas v prírode a využíva vo svojom živote plasty. Takže nechcem nikoho poučovať, čo má ako robiť, skôr chcem názorne ukázať, čo máme okolo seba a že sa to oplatí chrániť," uviedol pre TASR Ščepka.
Podotkol, že keď sme dostali odpad na brehy a do riek či morí, mali by sme ho odtiaľ aj odstrániť a udržiavať prírodu v prírodnom stave. Čistota a kvalita vody v riekach je však podľa neho otázkou pre odborníkov, a práve s nimi chce o týchto témach diskutovať. "V dokumente ukážem, že v Dunaji sa dá kúpať. Tiež nemám problém si v Dunaji umyť jablko a zjesť ho, v niektorých iných riekach by som to nespravil," poznamenal.
Dokument vznikal v súvislosti s projektom PET kanoe, ktorým splavil Dunaj od rakúsko-slovenskej po slovensko-maďarskú hranicu, teda spod Devína po prvú maďarskú obec Szob. Predstavuje to 172 riečnych kilometrov. "V skutočnosti to bolo o trochu viac, pretože sme mali zopár odbočiek. Loďka bola dosť pomalá, tak prejsť denne priemerne 45 kilometrov bolo tak akurát. Splav trval štyri dni," priblížil Ščepka.
PET kanoe bolo skonštruované prevažne z odpadového materiálu. Kostru tvorili časti starých bežeckých lyží, drevené laty a dosky. Na loďke sa nachádza približne 280 PET fliaš, ktoré sú natlakované a pospájané prevažne kovovým a plastovým drôtom. "Dokopy je to asi 200 metrov drôtu, časť odpadového drôtu zo starých elektrických rozvodov alebo starých telefónnych liniek a časť som kúpil klasického viazacieho drôtu, čo sa dáva na paradajky," poznamenal Ščepka, ktorý priznal, že skonštruovanie plavidla mu dalo zabrať.
Po skonštruovaní PET kanoe bolo dôležité vybrať aj vhodný termín na odskúšanie plavidla, ale najmä na samotný splav. "Potreboval som, aby sa v rovnaký víkend mohli naraz zosúladiť viacerí ľudia, teda kameraman, posádka na zabezpečovacej loďke, podporný tím na suchu a ja," povedal Ščepka. Pôvodný termín bol navrhnutý v júni, avšak z dôvodu daždivého mája a následného vysokého stavu rieky sa termín zrušil a nakoniec sa splavovalo začiatkom júla.
Pôvodne sa tiež predpokladalo, že PET kanoe skončí zlisované. "Hneď po splave sme mali v pláne odniesť fľašky na recykláciu, avšak ľudia nám písali, že je to škoda. Preto sme sa rozhodli, že si ho na leto ešte necháme a po lete poputujú 'petky' na recykláciu a dosky a drôty otcovi na záhradu," dodal Ščepka.
