Bratislava 25. septembra (TASR) - Projekt výstavby Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal právoplatné posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). V piatok to vyhlásil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) s tým, že preverili prvostupňové rozhodnutie svojho rezortu a potvrdil ho. Minister podotkol, že Slovnaft nezískal stavebné povolenie, ale vďaka právoplatnej EIA oň môže požiadať.

„Plne za prvostupňovým rozhodnutím, ako som ho zanalyzoval, si stojím. Platí, že nemôže Slovnaft dovážať absolútne žiaden odpad z okolitých štátov. Platí to, že primárne musí byť využívaná železničná doprava,“ povedal Taraba.

Spoločnosť Slovnaft reagovala, že súhlasnému záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR predchádzalo rozsiahle odborné posudzovanie a široká verejná diskusia. „Počas celého procesu sme aktívne komunikovali so všetkými relevantnými subjektmi, pozorne vnímali pripomienky a obavy účastníkov konania a zodpovedne sa nimi zaoberali. Výsledné stanovisko preto vnímame ako dôležitý míľnik projektu a zároveň ako potvrdenie jeho dôkladnej prípravy a transparentnej komunikácie,“ uviedla Lucia Čorbová z PR oddelenia spoločnosti Slovnaft.

Taraba priblížil, že spoločnosť Slovnaft zadefinovala úmysel postaviť nové centrum energetického zhodnotenia odpadov vo svojom areáli, kde je aktuálne stará spaľovňa. „Rafinéria potrebuje spaľovňu. Bez spaľovne nevie táto rafinéria zneškodňovať najmä kaly. Ministerstvo životného prostredia stanovilo zásadnú požiadavku, že spoločnosť Slovnaft musí túto starú spaľovňu, jej prevádzku ukončiť,“ povedal šéf rezortu. Ministerstvo tiež podľa neho za prioritu označilo, aby celkové emisie, ktoré v areáli Slovnaftu vznikajú, klesli. „Naše rozhodnutie je veľmi jasné. V prípade, že spaľovňa vznikne v areáli Slovnaftu, musí spôsobiť celkové zníženie emisií v Bratislave,“ poznamenal Taraba.

Poukázal tiež na to, že okolo Slovnaftu je tzv. hydraulická clona, čo je 799 vrtov, ktoré v okolí rafinérie merajú kvalitu spodných vôd. Bratislavská rafinéria má podľa Tarabu nadštandardné a silné bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o ochranu vôd.

Rezort životného prostredia podľa neho určil v rámci prvého rozhodnutia 70 dodatočných požiadaviek. Minister tvrdí, že tieto podmienky sú extrémne prísne. Patrí medzi ne napríklad revitalizácia desiatok hektárov lesov v okolí Bratislavy.

Taraba v súvislosti s CEZO pripomenul, že od roku 2035 bude môcť na skládkach skončiť desať percent odpadu a Slovensko nemá dostatok spaľovacích kapacít.

Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. „Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy a postupne nahrádzať teplo vyrábané z fosílnych palív. Nerecyklovateľný odpad tak využijeme ako lokálny zdroj energie namiesto toho, aby končil na skládkach,“ doplnila Čorbová.

Projekt CEZO má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.

Zámer má viacerých odporcov, nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých bratislavských mestských častí či krajskí poslanci. Zároveň niektoré subjekty podali aj rozklad k rozhodnutiu ministerstva životného prostredia, ktoré sa týka EIA. Rozklad podalo napríklad hlavné mesto, obec Rovinka či organizácia Greenpeace Slovensko, ale aj opozičné PS a mimoparlamentná strana Demokrati.