Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem zákonnej úpravy ochrany svedka vymedzenej v Trestnom poriadku ochranu svedkov ako osôb poškodených trestným činom zabezpečuje aj zákon o ochrane obetí, povedal prokurátor GP SR.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Zákon na ochranu svedka, ktorý je platný od roku 1998 doteraz, si vyžiadali najmä spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989. Transformačné procesy spojené so zmenou majetkových pomerov spôsobili výrazný nárast organizovanej kriminality. Štátna moc a jej orgány boli oslabené. Uviedol to pre TASR prokurátor trestného úseku Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Golha.
"Štát nebol schopný na novodobé formy trestnej činnosti účinne reagovať. Neexistovali špecializované orgány na boj s organizovaným zločinom. To si vynútilo prijať do nášho právneho poriadku nové inštitúty boja s organizovaným zločinom. Typickými príkladmi sú aj inštitúty ohrozeného a chráneného svedka zavedené v roku 1998 zákonom na ochranu svedka," priblížil Golha.
Štát je povinný zabezpečiť ochranu osôb, ktoré budú vypovedať v trestnom konaní. Pokiaľ ochrana nie je zaručená, tak sa podľa prokurátora osoby vôbec nedostavujú na úkony v trestnom konaní, odmietajú vypovedať, menia výpovede alebo zámerne uvedú, že si nepamätajú udalosti, o ktorých majú vypovedať. "To znamená, že je potrebné pre ne vytvoriť určitý priestor, aby mohli slobodne vypovedať a aby bola zabezpečená ochrana im a, samozrejme, aj ich blízkym. Hrozby zo strany organizovaných skupín často nesmerujú len proti osobám podávajúcim svedeckú výpoveď, ale aj proti im blízkym osobám. I tieto osoby pokrýva zákon na ochranu svedka," vysvetlil Golha.
V praxi sa častejšie vyskytuje inštitút tzv. utajovaného svedka, ktorý taktiež má svoje rámce a obmedzenia. "Okrem zákonnej úpravy ochrany svedka vymedzenej v Trestnom poriadku ochranu svedkov ako osôb poškodených trestným činom zabezpečuje aj zákon o ochrane obetí. Na jeho základe sa poskytuje právna a psychologická pomoc, právo na odškodnenie. Ďalší rámec ochrany svedkom poskytuje zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Využíva sa vtedy, ak svedok oznamuje relevantné skutočnosti, o ktorých sa dozvedel zo svojho pracovného prostredia," povedal prokurátor GP SR.
Svedok ako oznamovateľ je tak chránený pred postihom v zamestnaní za to, že oznámil trestnú činnosť. "Bol známy napríklad prípad postihu pracovníka banky zo strany jeho zamestnávateľa za oznámenie podozrivého prevodu peňazí na účte v banke tým, že mal pritom porušiť bankové tajomstvo," zdôraznil prokurátor.
Na využívaní tohto inštitútu participuje prokuratúra a ide o to, aby daný svedok-oznamovateľ nebol zbavený príjmu, zvlášť za situácie splácania hypotéky.
"Štát nebol schopný na novodobé formy trestnej činnosti účinne reagovať. Neexistovali špecializované orgány na boj s organizovaným zločinom. To si vynútilo prijať do nášho právneho poriadku nové inštitúty boja s organizovaným zločinom. Typickými príkladmi sú aj inštitúty ohrozeného a chráneného svedka zavedené v roku 1998 zákonom na ochranu svedka," priblížil Golha.
Štát je povinný zabezpečiť ochranu osôb, ktoré budú vypovedať v trestnom konaní. Pokiaľ ochrana nie je zaručená, tak sa podľa prokurátora osoby vôbec nedostavujú na úkony v trestnom konaní, odmietajú vypovedať, menia výpovede alebo zámerne uvedú, že si nepamätajú udalosti, o ktorých majú vypovedať. "To znamená, že je potrebné pre ne vytvoriť určitý priestor, aby mohli slobodne vypovedať a aby bola zabezpečená ochrana im a, samozrejme, aj ich blízkym. Hrozby zo strany organizovaných skupín často nesmerujú len proti osobám podávajúcim svedeckú výpoveď, ale aj proti im blízkym osobám. I tieto osoby pokrýva zákon na ochranu svedka," vysvetlil Golha.
V praxi sa častejšie vyskytuje inštitút tzv. utajovaného svedka, ktorý taktiež má svoje rámce a obmedzenia. "Okrem zákonnej úpravy ochrany svedka vymedzenej v Trestnom poriadku ochranu svedkov ako osôb poškodených trestným činom zabezpečuje aj zákon o ochrane obetí. Na jeho základe sa poskytuje právna a psychologická pomoc, právo na odškodnenie. Ďalší rámec ochrany svedkom poskytuje zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Využíva sa vtedy, ak svedok oznamuje relevantné skutočnosti, o ktorých sa dozvedel zo svojho pracovného prostredia," povedal prokurátor GP SR.
Svedok ako oznamovateľ je tak chránený pred postihom v zamestnaní za to, že oznámil trestnú činnosť. "Bol známy napríklad prípad postihu pracovníka banky zo strany jeho zamestnávateľa za oznámenie podozrivého prevodu peňazí na účte v banke tým, že mal pritom porušiť bankové tajomstvo," zdôraznil prokurátor.
Na využívaní tohto inštitútu participuje prokuratúra a ide o to, aby daný svedok-oznamovateľ nebol zbavený príjmu, zvlášť za situácie splácania hypotéky.
