Bratislava 16. novembra (TASR) - Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989, po ktorej nasledovali udalosti vedúce k pádu totalitného režimu v Československu, ukázali nemalú odvahu bratislavskí študenti. Tí pred 30 rokmi účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ dejín Nežnej revolúcie. "Nás vlastne 16. november pripravil na to, čo sa dialo potom," povedal v rozhovore pre TASR Radoslav Števčík, jeden z účastníkov pochodu a vtedajší študent Filozofickej fakulty (FiF) Univerzity Komenského (UK).

Jedným z motívov podujatia bola snaha študentov vyjadriť solidaritu s členmi Bratislavskej päťky, ktorí boli v tom čase obvinení a súdení pre svoj úmysel uctiť si pamiatku Danky Košanovej a ďalších obetí invázie v auguste 1968. Voľba na štvrtok 16. novembra nebola náhodná – na druhý deň mali mať študenti voľno a mnohí opustili hlavné mesto.

Vo štvrtok 16. novembra 1989 o 17. hodine sa na bratislavskom Mierovom (dnešnom Hodžovom) námestí zišlo viac ako 200 študentov prevažne z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorých prišli podporiť aj poslucháči Prírodovedeckej, Matematicko-fyzikálnej a Lekárskej fakulty UK, ako aj niekoľko stredoškolákov z vtedajšieho bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.

Zakrátko sa na námestí objavili žlto-biele autá Verejnej bezpečnosti a štáb bratislavskej redakcie Československej televízie. Študenti začali protest spievaním štátnej hymny a hymny študentov Gaudeamus igitur. Po odspievaní sa spontánne pochytali za ruky a vydali sa na pochod cez Námestie SNP na Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú manifestáciu z marca 1988.

Odtiaľ pokračovali na Vajanského nábrežie k pamätníku výročia založenia Československej republiky (ČSR) a k budove univerzity - k miestu, kde v roku 1968 zastrelili Danku Košanovú. Skandovali sa rôzne heslá, ako napríklad "chceme školskú reformu", "chceme demokraciu", "chceme slobodu". Skandovali slovo "dialóg" a napríklad tiež heslo, ktoré sa neskôr ujalo aj počas Nežnej revolúcie, "v jednote je sila".

Študenti sa zastavili pred budovou vtedajšieho ministerstva školstva na Suvorovovej, dnešnej Dobrovičovej ulici. Pred študentov tam predstúpili tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) Gejza Šlapka a riaditeľ odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR Ján Porvazník.

Viacerí účastníci pochodu predniesli požiadavky, ktoré sa netýkali len zásadnej reformy školstva, ale aj nutnosti riešiť nedostatky spoločenského zriadenia. Legendárny prejav mala Henrieta Hrinková, študentka štvrtého ročníka žurnalistky na FiF UK, ktorá požiadavky a kritiku režimu povedala priamo na kameru televízie. Tá ešte vo večernej relácii Aktuality odvysielala šot z protestu študentov.

Situáciu monitorovali príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí aj vďaka televíznemu záznamu dokázali veľmi presne identifikovať hlavných rečníkov či organizátorov protestu. Ak by sa neudiala Nežná revolúcia, pravdepodobne mnohých študentov čakali prísne postihy, nehovoriac o vylúčení zo štúdia.

"Dosť nás šokovalo, že sa v nej objavili naše vyjadrenia a naše tváre. Vedeli sme, že už sme asi narazili na mantinel a že nejaká sankcia musí prísť. Nakoniec však prišiel 17. november v Prahe," povedal pre TASR Števčík.

Po brutálne potlačenej demonštrácii 17. novembra 1989 sa však situácia vyvinula inak. Už 20. novembra v zaplnenej vstupnej hale budovy UK odznelo protestné vyhlásenie, ktoré ostro odsúdilo zásah poriadkových síl v Prahe. Študenti požadovali dôkladné vyšetrenie násilného zásahu a potrestanie vinníkov. Odznela aj výzva, aby sa namiesto vyučovania začala diskusia o aktuálnej politickej situácii.

Zároveň sa ustanovil prvý vysokoškolský fakultný študentský štrajkový výbor na Slovensku, ktorého členmi boli Svetoslav Bombík, Daniel Bútora, Magda Hlaváčová, Dionýz Hochel, Adriana Hosťovecká, Henrieta Hrinková, Milan Novotný, Rastislav Rigo, Stanislav Šimko, Radoslav Števčík, najviditeľnejší účastníci a organizátori demonštrácie zo 16. novembra.