Bratislava 11. novembra (TASR) – A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Azda jedny z najznámejších veršov obsahujú Krvavé sonety – vrcholné básnické dielo, v ktorom Pavol Országh Hviezdoslav zareagoval na začiatok prvej svetovej vojny.

Krvavé sonety predstavujú cyklus 32 sonetov, ktoré Hviezdoslav napísal v auguste a septembri roku 1914, teda bezprostredne po vypuknutí konfliktu, ktorý sa začal 28. júla 1914 a trval do 11. novembra 1918, skončil sa teda presne pred 103 rokmi.

Básnik mal v tom čase 65 rokov a samotná vojna ho bezprostredne nezasiahla. Pre Hviezdoslavovu generáciu (narodil sa 2. februára 1849) však išlo o prvý ozbrojený konflikt takýchto rozmerov. O to väčšie boli sklamanie, trpkosť a zúfalstvo, ktoré Hviezdoslav pociťoval a pretavil ich do svojich veršov. Napísal ich doslova jedným dychom a rukopis podpísal veľkým písmenom H.

V tomto čase bolo nemysliteľné, aby protivojnový protest vyšiel knižne. Šíril sa ako samizdat. "Prvýkrát vyšli Krvavé sonety ako samostatné knižné dielo v roku 1919. Počas vojny sa nemohli tlačiť, šírili sa ústne alebo opisom," uviedol Augustín Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice (SNK) na webstránke tejto inštitúcie.

Foto: TASR - Martin Baumann

Podľa dlhoročnej vedúcej Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Dagmar Kubištovej bol originálny rukopis sonetov ukrytý až do konca vojny pod dlaždicou v evanjelickom kostole v Dolnom Kubíne – oproti Hviezdoslavovmu domu. Básnikov švagor Pavol Novák tam bol farárom. Dnes sa rukopis s vlastnoručným signovaním nachádza v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Krvavé sonety boli preložené do viacerých svetových jazykov vrátane angličtiny, ruštiny, nemčiny, francúzštiny či ukrajinčiny a gruzínčiny. Najčerstvejší preklad do angličtiny vyšiel v roku 2019. Krvavé sonety preložil John Minahane, Ír žijúci na Slovensku.

Ako vysvetlil na stránke SNK, oslovil ho obsah diela, ale aj jeho načasovanie, v ktorom ho Hviezdoslav vytvoril. "Napísal ho hneď na začiatku vojny, keď väčšina európskych básnikov chválila účasť svojich krajín vo vojne. A hneď aj odhaľuje to, čo predvída: táto vojna bude katastrofa, zničí kultúru aj civilizáciu," uviedol Minahane.

Krvavé sonety inšpirovali aj iných umelcov pri tvorbe diel. Zhudobnili ich skladatelia Andrej Očenáš či Jozef Grešák. V rokoch 1974 – 1985 vytvorila výtvarníčka Eva Trizuljaková cyklus 14 artprotisov pod názvom Krvavé sonety a sú v zbierkach Hviezdoslavovho múzea. V Literárnom múzeu SNK sa nachádza súbor 19 Trizuljakovej ilustrácií k tomuto básnickému cyklu.