Sériou návrhov chceli opoziční poslanci prispieť k boju proti korupcii a zavedeniu opatrení na fungovanie právneho štátu.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Protikorupčný balíček z dielne OĽaNO Národná rada (NR) SR v stredu neschválila. Sériou návrhov chceli opoziční poslanci prispieť k boju proti korupcii a zavedeniu opatrení na fungovanie právneho štátu.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré navrhovali urobiť v zákone o konflikte záujmov, patrilo sledovanie majetkových prírastkov politikov. "Verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozdeľujú miliardy eur z daní občanov. Občania majú právo vedieť a kontrolovať, či svoje právomoci nezneužívajú na vlastné obohatenie sa," argumentovali.
Vytvoriť chceli tiež komplexný systém, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, a riešil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie. Navrhovali to v novele zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu.
Novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci chceli poslanci zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Navrhovali, aby nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom mal štát alebo územná samospráva, pričom na uplatnenie práva na náhradu škody by v ich mene konal generálny prokurátor SR.
Neprešla ani ich snaha zaviesť opatrenia na obmedzenie korupčného správania v oblasti riadenia a spravovania eurofondov, ale aj dotácií v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Novela obsahovala zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, ako aj poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, či posudzovanie veľkých projektov pri eurofondoch na základe princípu hodnoty za peniaze.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré navrhovali urobiť v zákone o konflikte záujmov, patrilo sledovanie majetkových prírastkov politikov. "Verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozdeľujú miliardy eur z daní občanov. Občania majú právo vedieť a kontrolovať, či svoje právomoci nezneužívajú na vlastné obohatenie sa," argumentovali.
Vytvoriť chceli tiež komplexný systém, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, a riešil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie. Navrhovali to v novele zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu.
Novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci chceli poslanci zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Navrhovali, aby nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom mal štát alebo územná samospráva, pričom na uplatnenie práva na náhradu škody by v ich mene konal generálny prokurátor SR.
Neprešla ani ich snaha zaviesť opatrenia na obmedzenie korupčného správania v oblasti riadenia a spravovania eurofondov, ale aj dotácií v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Novela obsahovala zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, ako aj poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, či posudzovanie veľkých projektov pri eurofondoch na základe princípu hodnoty za peniaze.