Bratislava 18. júla (TASR) - Rakúsko-Uhorsko po dohode s Nemeckom vypovedalo 28. júla 1914 vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zámienkou na rozpútanie dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este, ktorý 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve člen srbskej skupiny Mladá Bosna a organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip.

Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914-1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami združenými v dvoch blokoch: Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko). Za skutočnú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie vo vnútri Európy.

Nemecko ako najsilnejší člen Trojspolku vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.

Vojnový konflikt sa odohrával prevažne na území Európy, v Rusku, na Blízkom východe, v Afrike a na oceánoch. Na strane Trojspolku vstúpilo do bojov aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré takisto ako Taliansko neskôr prešlo na stranu Trojdohody. Turecko sa zapojilo do vojny po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska 30. októbra 1914. Ku krajinám Trojdohody sa postupne pridali Japonsko, USA, Austrália a Nový Zéland. Hlavnými frontmi boli západný (na francúzsko-nemeckych hraniciach), východný (na uhorsko-ruských hraniciach) a južný (na taliansko-uhorských hraniciach).

Plán tzv. bleskovej vojny

Nemecko rátalo od začiatku s vojnou proti Francúzsku a Rusku. S týmto cieľom malo vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (blitzkrieg), ktorý však na západnom fronte stroskotal na tuhom odpore francúzskych vojsk na línii medzi Sedanom a Verdunom. V polovici septembra 1914 po bitke na rieke Marne sa front zastavil a nemecký útok sa premenil na zákopovú vojnu.

V tom čase na východnom fronte ruské vojská neočakávane zaútočili na Východné Prusko a postupovali k Baltskému moru. Veliteľovi východného frontu Paulovi von Hindenburgovi sa podarilo po víťaznej bitke pri Tannenbergu vytlačiť Rusov z celého Východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že "blitzkrieg" sa už nepodarí uskutočniť.

Pomohli Nemci

Medzitým ruské vojská na tzv. haličskom fronte v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Až s pomocou nemeckých vojsk sa podarilo Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov.

Na srbskom fronte sa rakúsko-uhorským vojskám podarilo v decembri 1914 dobyť Belehrad, ale čoskoro ich srbské vojská vytlačili až za srbské hranice.

V prvých mesiacoch vojny sa tak Trojspolku nepodarilo realizovať jeho strategické plány, pretože musel bojovať súčasne na niekoľkých frontoch.

Striedavé úspechy na oboch stranách

V rokoch 1915-1916 pokračovali boje so striedavými úspechmi na obidvoch stranách. Do vojny proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku vstúpilo aj Taliansko, a tak vznikol južný - taliansky front. Nemecko sa rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a v lete 1915 uskutočnilo rozhodujúci útok na východnom fronte. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska, Litvy, z časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo.

Rok 1916 bol charakterizovaný úsilím Dohody rozhodnúť vojnu vo svoj prospech. Do histórie vošla bitka o Verdun, kde Francúzi stratili zhruba 315.000 a Nemci 281.000 vojakov, a najkrvavejšia bitka v dejinách prvej svetovej vojny na rieke Somme. Na oboch stranách v nej padlo viac ako 1,3 milióna vojakov.

Veľkej Británii sa podarilo koncom mája 1916 poraziť nemecké loďstvo v námornej bitke pri Jutskom polostrove. Dohoda bola úspešná aj v Tichomorí a Afrike, kde obsadila skoro všetky nemecké kolónie, Británia vytlačila nemecké a turecké vojská z arabských krajín.

Obrat v roku 1917

Zásadný obrat vo vojne nastal v roku 1917. Do vojny proti Nemecku vstúpili 2. apríla 1917 Spojené štáty americké. V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier. Na výzvu zareagovali iba Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Dňa 3. marca 1918 v Breste boľševická vláda podpísala s Nemeckom tzv. brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Tým východný front prestal existovať.

Rok 1918 bol záverečným obdobím vojenských operácií na fronte. Nemci začali svoju poslednú ofenzívu, prenikli až k Parížu vo Francúzsku, ale francúzske a americké vojská ich zatlačili až za Siegfriedovu líniu - líniu obranných pevností a protitankových prekážok, postavených ako časť Hindenburgovej línie v rokoch 1916-1917 v severnom Francúzsku.

Nemci pochopili prehru

Nemci pochopili, že prehrali vojnu. Stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva v Taliansku v októbri 1918. Rakúsko-Uhorsko podpísalo prímerie s Dohodou 3. novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove a 11. novembra toho roku rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo.

Osamotené Nemecko 11. novembra 1918 podpísalo prímerie v Compiegnskom lese, čím sa prvá svetová vojna skončila.

Dňa 28. júna 1919 bola podpísaná tzv. Versaillská zmluva, ktorá určila povojnové usporiadanie Európy a snažila sa zabrániť ďalšej vojne. Nemecko bolo vyhlásené za hlavného vinníka vojny, stratilo všetky kolónie i štáty Alsasko a Lotrinsko, ktoré pripadli Francúzsku a malo nahradiť všetky škody spôsobené vojnou.