Pokusné rozhlasové vysielanie sa začalo o 9.30 h na frekvencii, na ktorej vysielala Budapešť. Dobová tlač informovala, že sa ozvala slabo počuteľná reprodukovaná hudba.
Autor TASR
Košice 20. decembra (TASR) – História rozhlasového vysielania na Slovensku sa začala písať v Košiciach presne pred 95 rokmi. Poštoví technici a úradníci koncom roka 1925 uskutočnili prvé úspešné pokusné vysielanie.
"Stalo sa tak krátko pred Vianocami, v dňoch 20. až 22. decembra 1925, z rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske pri Košiciach. Išlo vlastne o propagáciu rádiotelefónie či rádiofónie, ako sa v tom čase označovala táto novinka," priblížil Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, ktorý sa venuje dejinám žurnalistiky.
Na východnom Slovensku vtedy nebola žiadna vysielacia stanica. Technici z Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach preto prispôsobili vysielač, určený na riadenie leteckej prevádzky na trase Praha – Košice – Moskva, na rozhlasové vysielanie.
"Zo zachovaných svedectiev priamych účastníkov prvého pokusného vysielania vieme, že išlo o nemecký vysielač Telefunken s výkonom 10 kilowattov. Mal veľmi jednoduché zariadenie, a preto naši technici nemali problém s jeho úpravou. Československo ho získalo od Nemecka z reparácií po prvej svetovej vojne. V Haniske pri Košiciach dokonca vysielač v rámci náhrad za vojnové škody stavali montéri z Berlína," uviedol Gladiš.
Pokusné rozhlasové vysielanie sa začalo o 9.30 h na frekvencii, na ktorej vysielala Budapešť. Dobová tlač informovala, že sa ozvala slabo počuteľná reprodukovaná hudba, ktorá s malými prestávkami znela éterom do 10.00 h. Vtedy sa ozvalo: "Haló – rádio – Košice – Haniska."
"Vysielanie bolo spočiatku technicky na nízkej úrovni, dokonca vraj bolo problémom rozpoznať, či práve hovorí muž alebo žena. Do éteru hrala opereta Johanna Straussa Netopier a árie z opery Veselé panie windsorské z druhej strany platne. A keďže to bola najlepšia gramoplatňa, akú vtedy mali, neustále ju obracali z jednej strany na druhú," skonštatoval Gladiš.
Podľa slov priamych aktérov bolo možné rozhlasové vysielanie zachytiť aj na improvizovanú, podomácky vyrobenú anténu, a preto aj košickí nadšenci vyzývali poslucháčov, aby im dali vedieť, kde všade je ich vysielanie počuť. Spätnú väzbu dostali dokonca až z Poľska – od istého šľachtica, ktorý im telegramom oznámil, že ich počuje veľmi dobre.
Ako Gladiš doplnil, v USA začala pittsburská stanica KDKA pravidelné rozhlasové vysielanie už 2. novembra 1920. Zanedlho sa rozhlas rozvíjal aj v Československu – v máji 1923 začala vysielať Praha a v roku 1926 sa vysielalo aj z Bratislavy.
"Stalo sa tak krátko pred Vianocami, v dňoch 20. až 22. decembra 1925, z rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske pri Košiciach. Išlo vlastne o propagáciu rádiotelefónie či rádiofónie, ako sa v tom čase označovala táto novinka," priblížil Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, ktorý sa venuje dejinám žurnalistiky.
Na východnom Slovensku vtedy nebola žiadna vysielacia stanica. Technici z Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach preto prispôsobili vysielač, určený na riadenie leteckej prevádzky na trase Praha – Košice – Moskva, na rozhlasové vysielanie.
"Zo zachovaných svedectiev priamych účastníkov prvého pokusného vysielania vieme, že išlo o nemecký vysielač Telefunken s výkonom 10 kilowattov. Mal veľmi jednoduché zariadenie, a preto naši technici nemali problém s jeho úpravou. Československo ho získalo od Nemecka z reparácií po prvej svetovej vojne. V Haniske pri Košiciach dokonca vysielač v rámci náhrad za vojnové škody stavali montéri z Berlína," uviedol Gladiš.
Pokusné rozhlasové vysielanie sa začalo o 9.30 h na frekvencii, na ktorej vysielala Budapešť. Dobová tlač informovala, že sa ozvala slabo počuteľná reprodukovaná hudba, ktorá s malými prestávkami znela éterom do 10.00 h. Vtedy sa ozvalo: "Haló – rádio – Košice – Haniska."
"Vysielanie bolo spočiatku technicky na nízkej úrovni, dokonca vraj bolo problémom rozpoznať, či práve hovorí muž alebo žena. Do éteru hrala opereta Johanna Straussa Netopier a árie z opery Veselé panie windsorské z druhej strany platne. A keďže to bola najlepšia gramoplatňa, akú vtedy mali, neustále ju obracali z jednej strany na druhú," skonštatoval Gladiš.
Podľa slov priamych aktérov bolo možné rozhlasové vysielanie zachytiť aj na improvizovanú, podomácky vyrobenú anténu, a preto aj košickí nadšenci vyzývali poslucháčov, aby im dali vedieť, kde všade je ich vysielanie počuť. Spätnú väzbu dostali dokonca až z Poľska – od istého šľachtica, ktorý im telegramom oznámil, že ich počuje veľmi dobre.
Ako Gladiš doplnil, v USA začala pittsburská stanica KDKA pravidelné rozhlasové vysielanie už 2. novembra 1920. Zanedlho sa rozhlas rozvíjal aj v Československu – v máji 1923 začala vysielať Praha a v roku 1926 sa vysielalo aj z Bratislavy.