Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iniciátormi vybudovania jednotlivých pamätníkov boli aj vojenské spolky, veteráni, ktorí sa snažili o mapovanie histórie prvej svetovej vojny a zachovanie spomienok na jej jednotlivé etapy.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) – Rakúsko-Uhorsko ako jedna z hlavných bojujúcich strán prvej svetovej vojny v nej prišla o takmer 1,8 milióna obyvateľov, z toho bolo okolo 70.000 Slovákov. Každá zo sedemnástich mestských častí Bratislavy eviduje pamätníky, pamätné tabule, cintoríny a hroby pripomínajúce tragické obdobie tzv. Veľkej vojny a jej konkrétne obete, hovorí publicista a odborník na vojenskú históriu Juraj Hradský.
"Obdobia ich vzniku sú rôzne. Napríklad vojenský cintorín v Petržalke vznikol už počas vojny v roku 1916 ako súčasť vojenského lazaretu v Kittsee. Pamätník na Murmanskej výšine navrhol architekt Franz Wimmer v roku 1925 a bol dokončený v roku 1927," priblížil Hradský s tým, že pamätníky v jednotlivých mestských častiach vznikali po vojne, najmä v rokoch 1920-1930. Niektoré pamätné tabule boli osádzané ešte v neskoršom období.
Väčšie monumenty boli podľa Hradského vyhotovené ako pamätníky pripomínajúce tragické obdobie prvej svetovej vojny a jej obete. "Iné zasa dokumentujú tragickú smrť vojakov s konkrétnym menoslovom a nezriedka i podobizňami. Sú doplnené o biblické citáty, resp. úryvky modlitieb," vysvetlil odborník, podľa ktorého vybudovanie jednotlivých pamätníkov podnietilo najmä vedenie mesta. "Iniciátormi však boli aj vojenské spolky, veteráni, ktorí sa snažili o mapovanie histórie prvej svetovej vojny a zachovanie spomienok na jej jednotlivé etapy. Ďalej to boli jednotlivé obce, richtári a prísažní, ktorí si takýmto spôsobom uctili svojich padlých spoluobčanov. Pamätníky a pamätné tabule vznikali aj z iniciatívy rodinných príslušníkov padlých vojakov," vysvetlil Hradský, pre ktorého má osobitý význam pamätník na Murmanskej výšine (ulica Francúzskych partizánov).
"Má podobu tomby (hrobky) so štyrmi polfigúrami levov ležiacich na rohoch, ktorých telá vytesal známy bratislavský sochár Alojz Rigele. Pripomína ukončenie prvej svetovej vojny 11.11.1918," objasnil. Skulptúry sochár vytesal zo stavebného materiálu pochádzajúceho zo zničeného pomníka Márie Terézie. Podľa literatúry ide o jediný pomník na Slovensku vytvorený zo žuly.
Rigele vytvoril prvý pomník obetiam už počas vojny v podobe monumentu na pamiatku príslušníkov 13. honvédskeho uhorského kráľovského pešieho pluku postaveného na kopci Kamzík nad Bratislavou v roku 1917. Z jeho dielne pochádzajú aj pomníky padlým v Lamači a Devínskej Novej Vsi.
Okrem pamätníkov a cintorínov pripomínajú prvú svetovú vojnu v Bratislave aj tzv. kaverny, podzemné betónové úkryty na vyvýšených miestach mesta, ktoré boli súčasťou delostreleckej obrany mesta. Nachádzajú sa napríklad na Kamzíku, v Dúbravke, Lamači a na iných miestach.
Podľa Hradského sú pamätníky na prvú svetovú vojnu udržiavané v dobrom stave. "Mestské časti, ich predstavitelia i obyvatelia si vážia tieto pamätihodnosti, ktoré pripomínajú tragickú účasť ich spoluobčanov na bojoch vojnového konfliktu. Zostáva nám iba veriť, že prestane platiť citát, podľa ktorého jediným poučením z histórie je, že sa z nej ľudia vôbec nepoučili," uzavrel.
Prvá svetová vojna sa začala 28. júla 1914, boje sa skončili 11. novembra 1918. Tento rok si svet pripomenie sto rokov od ukončenia konfliktu. Počet obetí historici odhadujú na takmer 17 miliónov (takmer 10 miliónov vojakov, 7 miliónov civilistov), niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie čísla. Počet zranených sa odhaduje na 20 miliónov.
"Obdobia ich vzniku sú rôzne. Napríklad vojenský cintorín v Petržalke vznikol už počas vojny v roku 1916 ako súčasť vojenského lazaretu v Kittsee. Pamätník na Murmanskej výšine navrhol architekt Franz Wimmer v roku 1925 a bol dokončený v roku 1927," priblížil Hradský s tým, že pamätníky v jednotlivých mestských častiach vznikali po vojne, najmä v rokoch 1920-1930. Niektoré pamätné tabule boli osádzané ešte v neskoršom období.
Väčšie monumenty boli podľa Hradského vyhotovené ako pamätníky pripomínajúce tragické obdobie prvej svetovej vojny a jej obete. "Iné zasa dokumentujú tragickú smrť vojakov s konkrétnym menoslovom a nezriedka i podobizňami. Sú doplnené o biblické citáty, resp. úryvky modlitieb," vysvetlil odborník, podľa ktorého vybudovanie jednotlivých pamätníkov podnietilo najmä vedenie mesta. "Iniciátormi však boli aj vojenské spolky, veteráni, ktorí sa snažili o mapovanie histórie prvej svetovej vojny a zachovanie spomienok na jej jednotlivé etapy. Ďalej to boli jednotlivé obce, richtári a prísažní, ktorí si takýmto spôsobom uctili svojich padlých spoluobčanov. Pamätníky a pamätné tabule vznikali aj z iniciatívy rodinných príslušníkov padlých vojakov," vysvetlil Hradský, pre ktorého má osobitý význam pamätník na Murmanskej výšine (ulica Francúzskych partizánov).
"Má podobu tomby (hrobky) so štyrmi polfigúrami levov ležiacich na rohoch, ktorých telá vytesal známy bratislavský sochár Alojz Rigele. Pripomína ukončenie prvej svetovej vojny 11.11.1918," objasnil. Skulptúry sochár vytesal zo stavebného materiálu pochádzajúceho zo zničeného pomníka Márie Terézie. Podľa literatúry ide o jediný pomník na Slovensku vytvorený zo žuly.
Rigele vytvoril prvý pomník obetiam už počas vojny v podobe monumentu na pamiatku príslušníkov 13. honvédskeho uhorského kráľovského pešieho pluku postaveného na kopci Kamzík nad Bratislavou v roku 1917. Z jeho dielne pochádzajú aj pomníky padlým v Lamači a Devínskej Novej Vsi.
Okrem pamätníkov a cintorínov pripomínajú prvú svetovú vojnu v Bratislave aj tzv. kaverny, podzemné betónové úkryty na vyvýšených miestach mesta, ktoré boli súčasťou delostreleckej obrany mesta. Nachádzajú sa napríklad na Kamzíku, v Dúbravke, Lamači a na iných miestach.
Podľa Hradského sú pamätníky na prvú svetovú vojnu udržiavané v dobrom stave. "Mestské časti, ich predstavitelia i obyvatelia si vážia tieto pamätihodnosti, ktoré pripomínajú tragickú účasť ich spoluobčanov na bojoch vojnového konfliktu. Zostáva nám iba veriť, že prestane platiť citát, podľa ktorého jediným poučením z histórie je, že sa z nej ľudia vôbec nepoučili," uzavrel.
Prvá svetová vojna sa začala 28. júla 1914, boje sa skončili 11. novembra 1918. Tento rok si svet pripomenie sto rokov od ukončenia konfliktu. Počet obetí historici odhadujú na takmer 17 miliónov (takmer 10 miliónov vojakov, 7 miliónov civilistov), niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie čísla. Počet zranených sa odhaduje na 20 miliónov.
