Michal Kováč, archívna snímka.Foto: TASR/Michal Svítok
Poslanci NR SR zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky ako kandidáta HZDS.
Bratislava/Ľubiša 3. augusta (TASR) – V pondelok uplynulo 90 rokov od narodenia prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michala Kováča. Do najvyššej štátnej funkcie ho poslanci Národnej rady (NR) SR zvolili 15. februára 1993. Inaugurovaný do úradu prezidenta bol 2. marca 1993.
Michal Kováč sa narodil 3. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946 - 1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950 - 1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955 - 1956), v rokoch 1956 - 1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956 - 1965). V rokoch 1965 - 1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 - 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.
Prejav Michala Kováča, archívna snímka.Foto: Foto TASR/Vladimír Benko
V roku 1969 Michala Kováča z Londýna odvolali a v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978 - 1989), kde sa venoval problémom menovej politiky.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR), respektíve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990 - 1992).
Na archívnej snímke Michal Kováč s manželkou Emíliou. Foto: TASR/ Vladimír Benko
Funkciu ministra financií zastával aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V rokoch 1991 - 1993 bol jeho členom a podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca FZ ČSFR, bol členom Predsedníctva FZ ČSFR a 26. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.
Poslanci NR SR zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky ako kandidáta HZDS. Prezidentom bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.
Na archívnej snímke vpravo exprezident SR Michal Kováč ako čestný hosť spolu s Jánom Čarnogurským (uprostred) a vľavo Ján Figeľ na sneme KDH 4. decembra 2010 v Bratislave. Foto: TASR
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali konflikty s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, keďže prezident nesúhlasil s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy.
Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, čo odštartovalo kauzu únosu prezidentovho syna. Jej doriešeniu a potrestaniu páchateľov bránili amnestie, ktoré udelil Mečiar ako zastupujúci prezident hneď po tom, ako po Michalovi Kováčovi prevzal prezidentské právomoci.
Na archívnej snímke z 23. februára 1996 je Michal Kováč mladší s mladšou dcérou v náručí pred vchodom do svojho domu v Sv. Juri pri Bratislave, po návrate z takmer polročného pobytu v Rakúsku, kam bol podľa výroku Vyššieho krajinského súdu vo Viedni zavlečený proti svojej vôli. Foto: TASR
Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.
Bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla.
V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.
V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. Bol ženatý - s manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
