Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - O vakcinácii či očkovaní sa dá povedať, že patrí medzi najväčšie medicínske objavy. Žiadna medicínska metóda nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách.
Územie dnešného Slovenska bolo do roku 1918 súčasťou Habsburskej monarchie, tak aj história očkovania na našom území siaha do Rakúsko-Uhorska.
Cesta vakcinácie do Uhorska, respektíve na územie dnešného Slovenska sa začala v rakúskej Viedni. V hlavnom meste monarchie sa totiž už v roku 1799 uskutočnila prvá úspešná vakcinácia proti pravým kiahňam.
Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776–1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. O udalosti informovali v júni toho istého roku aj noviny Pressburger Zeitung.
Ďalším priekopníkom očkovania bol Pavol Kolbany (1758–1816), ktorý práve v prílohe novín Pressburger Zeitung oboznamoval čitateľov o výhodách vakcinácie proti pravým kiahňam.
Schönbauer a Kolbany očkovali len v malom počte. Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754–1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 vakcinoval 63 detí.
Po týchto vakcinačných úspechoch bol 9. júla 1837 prijatý aj prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam.
Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924.
Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa začalo v roku 1953. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969.
V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Okrem toho sa v roku 1986 začalo očkovať proti vírusovej hepatitíde typu B.
Na území samostatnej Slovenskej republiky (SR) sa v súčasnosti povinne očkujú deti proti 10 ochoreniam, ktoré v minulosti boli príčinou celosvetových epidémií.
V SR je zavedený aj komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Územie dnešného Slovenska bolo do roku 1918 súčasťou Habsburskej monarchie, tak aj história očkovania na našom území siaha do Rakúsko-Uhorska.
Cesta vakcinácie do Uhorska, respektíve na územie dnešného Slovenska sa začala v rakúskej Viedni. V hlavnom meste monarchie sa totiž už v roku 1799 uskutočnila prvá úspešná vakcinácia proti pravým kiahňam.
Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776–1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. O udalosti informovali v júni toho istého roku aj noviny Pressburger Zeitung.
Ďalším priekopníkom očkovania bol Pavol Kolbany (1758–1816), ktorý práve v prílohe novín Pressburger Zeitung oboznamoval čitateľov o výhodách vakcinácie proti pravým kiahňam.
Schönbauer a Kolbany očkovali len v malom počte. Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754–1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 vakcinoval 63 detí.
Po týchto vakcinačných úspechoch bol 9. júla 1837 prijatý aj prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam.
Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924.
Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa začalo v roku 1953. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969.
V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Okrem toho sa v roku 1986 začalo očkovať proti vírusovej hepatitíde typu B.
Na území samostatnej Slovenskej republiky (SR) sa v súčasnosti povinne očkujú deti proti 10 ochoreniam, ktoré v minulosti boli príčinou celosvetových epidémií.
V SR je zavedený aj komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
