Bratislava 4. júna (TASR) - Prvým rektorom najstaršej slovenskej vzdelávacej inštitúcie univerzitného typu, Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, bol český lekár, patológ a internista Kristián Hynek. Do funkcie rektora bol zvolený na prvom zasadnutí profesorského zboru Lekárskej fakulty UK 8. augusta 1919.

Ešte predtým, 31. júla 1919, vymenoval prezident Československej republiky (ČSR) Tomáš Garrigue Masaryk Kristiána Hyneka za profesora patológie a vnútorných chorôb Lekárskej fakulty UK, prvej fakulty bratislavskej univerzity. Tú zriadili na základe zákona, ktorý prijalo Národné zhromaždenie v Prahe 27. júna 1919, len osem mesiacov od vzniku prvej ČSR. Zákon vstúpil do platnosti 11. júla 1919 a v novembri toho istého roku dostala vzdelávacia inštitúcia pomenovanie Univerzita Komenského (UK).

Založenie UK úzko súviselo s potrebami ČSR, ktorá vznikla po rozpade Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918. Po jej vzniku totiž opustila územie Slovenska takmer všetka rakúsko-uhorskej monarchii lojálna inteligencia. Slovensko tak ostalo v podstate bez vlastnej vrstvy vzdelancov. Hlavnou úlohou novej univerzity preto bolo vychovať novú slovenskú inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: lekárskej, právnickej, filozofickej a prírodovedeckej. Z nich mali vzísť noví slovenskí lekári, právnici, učitelia, ale aj štátni či osvetoví pracovníci.

Pre vážne politicko-spoločenské, finančné a organizačné problémy po prvej svetovej vojne začala fungovať hneď po založení univerzity iba lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940.

Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v začiatkoch UK zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity. Tí vychovali prvých významných slovenských lekárov, neskôr právnikov či vedcov. Aj prvým rektorom sa tak stal český lekár a profesor z Karlovej univerzity Kristián Hynek, ktorý bol zároveň aj jeden z hlavných iniciátorov vzniku bratislavskej UK.

Kristián Hynek sa narodil 15. septembra 1879 v Mníchove. Významný patológ, internista, ale aj priekopník klinickej röntgenológie bol v rokoch 1903 - 1912 externý lekár I. internej kliniky v Prahe a vedecký asistent na Lekárskej fakulte pražskej Karlovej univerzity, na ktorej neskôr v rokoch 1918 - 1919 pôsobil aj ako jej dočasný vedúci.

Funkciu rektora bratislavskej UK vykonával Hynek v akademických rokoch 1919/1920, 1920/1921 a 1929/1930. V rokoch 1930 - 1931 bol prorektorom UK. Zároveň v rokoch 1919 - 1931 pôsobil aj ako prednosta I. internej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Počas pôsobenia na Slovensku venoval značnú pozornosť tuberkulóze, najmä prevencii voči nej a starostlivosti o pacientov s touto diagnózou. Spolupracoval na vybudovaní sanatórií na liečbu tuberkulózy vo Vyšných Hágoch a v Smokovci, ako aj poradne v Bratislave. V roku 1920 založil v Bratislave Spolok československých lekárov a patril tiež k zakladateľom Bratislavských lekárskych listov, ktoré vychádzali od roku 1921.

Po návrate do Prahy pôsobil v rokoch 1931 - 1950 ako profesor patológie a vnútorných chorôb a prednosta I. internej kliniky Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Kristián Hynek napísal viac ako 150 vedeckých štúdií, v ktorých sa zameriaval najmä na problémy hematológie, špeciálne na otázky zrážanlivosti krvi a sedimentácie červených krviniek. Medzi jeho významné odborné knižné publikácie patria: Chromidiální vystupovaní substance jaderné v leukocytech leukemických a její význam (1910) a Tuberkulóza z roku 1927.

Za iniciatívu pri zakladaní UK v Bratislave a za zavádzanie nových diagnostických postupov v internistických disciplínach mu univerzita udelila 4. júla 1946 čestný doktorát medicíny. Stal sa tak v poradí 21. nositeľom tohto čestného titulu.

Prvý rektor UK v Bratislave, významný český patológ, internista a odborník na tuberkulózu Kristián Hynek zomrel 11. novembra 1960 v Prahe.

Na ústredných oslavách 26. až 28. júna si UK pripomenie 100 rokov od svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.

V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov viac ako 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.