Odborník hnutia na bezpečnosť a obranu Peter Bátor si myslí, že v prvom rade treba investovať do manažovania už vzniknutej situácie, vopred pripravených plánov a vyškolenia personálu.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) považuje zámer ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) monitorovať školy kamerami za neefektívny. Umiestnenie štyroch či piatich kamier na školu podľa neho nepomôže s odvracaním bezpečnostných hrozieb. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Národnej rady SR za PS Jaroslava Spišiaka na štvrtkovej tlačovej konferencii.
"Efekt by to malo vtedy, ak by v prípade takejto bombovej hrozby alebo inej obdobnej sa mohlo okamžitou analýzou kamerového systému a rôznych iných technologických komponentov povedať, že v tejto škole na minimálne 99 percent nemôže byť žiadna výbušnina, bomba, lebo bolo nemožné, že tam niekto vnikol a že ju tam umiestnil. Lenže kamerový systém za 20.000 eur takéto nič neposkytne," poznamenal s tým, že sa len zbytočne minú peniaze.
Odborník hnutia na bezpečnosť a obranu Peter Bátor si myslí, že v prvom rade treba investovať do manažovania už vzniknutej situácie, vopred pripravených plánov a vyškolenia personálu. "Školy musia presne vedieť, čo majú v takejto situácii robiť. Koho kontaktovať, aké sú základné kroky a nevyhnutné opatrenia. Ale samy to nezvládnu. Potrebujú podporu od štátu. Až na lokálnej úrovni máme viacero zložiek, ktoré vieme zapojiť - policajný zbor, mestská polícia či hasičský a záchranný zbor. Namiesto toho chce vláda niekoľko rokov inštalovať kamery, ktoré nijako nepomôžu," dodal.
Šéf rezortu vnútra chce najneskôr do konca septembra priniesť na rokovanie vlády materiál o Národnom projekte kamerového systému pre základné a stredné školy. Krok by mal preventívne pomáhať pri možnom vzniku hybridných hrozieb v budúcnosti. Kamerový systém by mal podľa ministra monitorovať vstup do areálu škôl a informovať o podozrivých osobách v ich areáli, keďže kamery by mali byť schopné identifikovať osoby podľa tváre. Celková investícia sa odhaduje na 60 miliónov eur, rozvrhnutých postupne v priebehu maximálne troch rokov.
"Efekt by to malo vtedy, ak by v prípade takejto bombovej hrozby alebo inej obdobnej sa mohlo okamžitou analýzou kamerového systému a rôznych iných technologických komponentov povedať, že v tejto škole na minimálne 99 percent nemôže byť žiadna výbušnina, bomba, lebo bolo nemožné, že tam niekto vnikol a že ju tam umiestnil. Lenže kamerový systém za 20.000 eur takéto nič neposkytne," poznamenal s tým, že sa len zbytočne minú peniaze.
Odborník hnutia na bezpečnosť a obranu Peter Bátor si myslí, že v prvom rade treba investovať do manažovania už vzniknutej situácie, vopred pripravených plánov a vyškolenia personálu. "Školy musia presne vedieť, čo majú v takejto situácii robiť. Koho kontaktovať, aké sú základné kroky a nevyhnutné opatrenia. Ale samy to nezvládnu. Potrebujú podporu od štátu. Až na lokálnej úrovni máme viacero zložiek, ktoré vieme zapojiť - policajný zbor, mestská polícia či hasičský a záchranný zbor. Namiesto toho chce vláda niekoľko rokov inštalovať kamery, ktoré nijako nepomôžu," dodal.
Šéf rezortu vnútra chce najneskôr do konca septembra priniesť na rokovanie vlády materiál o Národnom projekte kamerového systému pre základné a stredné školy. Krok by mal preventívne pomáhať pri možnom vzniku hybridných hrozieb v budúcnosti. Kamerový systém by mal podľa ministra monitorovať vstup do areálu škôl a informovať o podozrivých osobách v ich areáli, keďže kamery by mali byť schopné identifikovať osoby podľa tváre. Celková investícia sa odhaduje na 60 miliónov eur, rozvrhnutých postupne v priebehu maximálne troch rokov.