Bratislava 22. marca (TASR) - Medzinárodný deň šťastia vyhlásila Organizácia spojených národov 12. júla 2012. Táto iniciatíva vzišla z Bhutánu, himalájskeho kráľovstva, ktoré meria prosperitu ukazovateľom hrubého národného šťastia. Keďže bol deň šťastia v piatok 20. marca, pri tejto príležitosti prináša TASR rozhovor s psychológom a vysokoškolským pedagógom prof. PhDr. Mironom Zelinom DrSc.



Ako vidí, či vníma pojem šťastia psychológ?

Verím a som presvedčený, že človek si tvorí šťastie sám. Teším sa, a radosť je súčasťou šťastia, keď sa ráno zobudím zdravý, keď prší, keď sa ozvú deti, že sa majú dobre. Napríklad aj vtedy, keď si predstavím, že ráno o piatej prídu smetiari a rachotia. Cítim sa šťastne, keď zisťujem, že sa študenti niečo naučili - cítim šťastie, keď sa produktívne žije. Napriek koronavírusu, globálnemu otepľovaniu, krízam, hrozbám. Objavil som, že šťastie nie je niečo, čo človeka stretne. Nie je to výsledok šťastnej náhody, alebo práve toho, že človeku padne správny žreb. Nie je to niečo, čo sa dá kúpiť za peniaze alebo nadiktovať z pozície sily. Nezávisí to od vonkajších okolností, ale skôr od toho, ako si to vyložíme. V skutočnosti je šťastie stav, na ktorý musíme byť pripravený, musíme ho kultivovať. A každý človek si ho musí súkromne strážiť. Ľudia, ktorí sa naučili ovládať svoje vnútorné prežívanie, budú schopní určovať kvalitu svojho života, a to sa najviac blíži tomu, čo môže ktokoľvek nazvať šťastím. Ale šťastie nedosiahneme tak, že si z jeho hľadania urobíme životný program, že ho budeme vedome vyhľadávať. Šťastie, paradoxne, vyplynie ako vedľajší produkt zmysluplnosti bytia a života.



V čom teda spočíva jeho podstata?

Úspešný a šťastný život je v prvom rade o vlastnom rozhodnutí nedovoliť svojim frustráciám a strachom, aby prevzali kontrolu nad našou budúcnosťou. Každý z nás môže byť šťastný. Potrebuje na to mať dobré sebariadenie - brať autoreguláciu ako projektovanie svojej cesty životom. Už Aristoteles napísal, že viac než čokoľvek iné, ľudia hľadajú šťastie. Je to stav bytia, proces bytia; prežívanie vrcholovo pozitívnych emócií. Šťastie nie je možné bez zážitku nešťastia, nespokojnosti, nepohody, smútku. Pokiaľ sa pachtíme za peniazmi, slávou, mocou, krásou, zážitkami, tak to všetko preto, že očakávame, že nám to prinesie prežívanie šťastia. Mnohokrát sme sklamaní - ani peniaze, ani moc, ani dobré jedlo či sex nemusia navodiť pocit trvalejšieho stavu šťastia. A keď, tak krátkodobo.


Hovoríte, že na šťastie musíme byť pripravení. Môžete byť konkrétnejší?

Pozitívnu pripravenosť človeka na prežívanie šťastia reprezentuje zdravá osobnosť v zmysle telesného zdravia. Somatické zdravie ale nestačí. Na to, aby človek bol pripravený produkovať dobro a zažiť šťastie, aby bol šťastným, je potrebné ho uspôsobiť na vnímanie šťastia, na akceptáciu šťastia, na produkciu šťastia pomocou autoregulačnej výchovy. To by mala robiť najmä rodina a škola. Človeka neurobí šťastným ani najvyspelejšia ekonomická spoločnosť. Poznáme šťastne žijúcich bezdomovcov. Poznáme zaostalé komunitné spoločenstvá v Afrike, ktorí si žijú šťastne a bránia sa "toxikácii" moderným životom. Poznáme nešťastných milionárov, slávnych ľudí, ktorí páchajú samovraždy. Šťastie je subjektívny pocit, stav, proces. Jedna z možných koncepcii ako dosiahnuť citovo pozitívny stav, je výchova človeka k tomu, aby bol v živote nielen produktívny, čo je takzvaná výkonová zložka, ale aj šťastný, čo je sebarealizačná zložka.


V tejto súvislosti je veľmi podstatný limbický systém mozgu. Kde presne sa v ľudskom mozgu nachádza a ako funguje? Čoho je vlastne spúšťačom?

Neuropsychológia intenzívne skúma, ako prebiehajú emočné reakcie človeka. Dôležitú úlohu zohráva limbický systém, ktorý je úzko prepojený s hypotalamom a zabezpečuje vyššiu kontrolu niektorých foriem inštinktívneho správania. A to je riadené hypotalamom a mozgovým kmeňom. Limbický systém môže tlmiť niektoré inštinktívne vzorce správania. Práve tým dáva organizmu možnosť, aby bol viac flexibilný a lepšie sa adaptoval na zmeny v prostredí. Limbický systém sa podieľa na riadení emocionálneho správania.


A ak je limbický systém poškodený?


Pokiaľ je limbický systém poškodený alebo dysfunkčný, môže človek reagovať na podnety príliš agresívne. Alebo naopak, človek ignoruje podnety a správa sa, akoby sa nič nestalo. Hovoríme o alexitýmii, kedy ide o oploštenosť citov, apatiu, otupenosť sociálnych vzťahov. Na rozdiel od vyhorenia alexithymický človek nevie pomenovať svoje city, chýba sebareflexia. Dôležitú úlohu v tomto systéme zohráva amygdala - malé teliesko v mozgu, o ktorom sa hovorí, že je "dispečerom" emotívnych reakcií. Amygdala je hlavnou mozgovou štruktúrou podieľajúcou sa na učení strachu a rovnako platí tvrdenie, že "odučenie sa od strachu" je záležitosťou podmieňovania, teda učenia aj pomocou odmien a trestov. Zistilo sa, že ľudia, ktorí dlhodobo užívajú drogy, majú zhoršenú funkciu amygdaly a tiež centra v prednom frontálnom laloku mozgu, kde je sídlo rozhodovania a morálky. Pre výchovu je dôležité poznanie, že procesy emocionálneho prežívania sú ovplyvniteľné podmieňovaním, učením.



Je strata schopnosti tešiť sa zo života geneticky vrodená, alebo k nej dochádza až pod vplyvom určitých vonkajších javov?

Schopnosť tešiť sa je v genetickom vybavení človeka, je naučiteľná, podlieha skúsenostiam, sebareflexii, učeniu, podmieňovaniu. Odvodzuje sa od základnej energie rastu bunky, života ako paradigmy. Schopnosť emocionálneho prežívania, radosti, závisí aj od mozgových štruktúr a ich funkcií. Daniel Goleman s jeho koncepciou emocionálnej inteligencie dokázal, že emocionalita je nielen dôležitá - známy je jeho výrok EQ je viac ako IQ -, ale je aj ovplyvniteľná, teda sa dá rozvíjať, nevhodné emocionálne prejavy sa dajú tlmiť. Človek by mal nielen kontrolovať, ale aj tvoriť svoje sociálne, fyzikálne a technické prostredie tak, aby bolo umožnené prežiť šťastie, spokojnosť, pohodu. Opakom je intenzívna manipulácia času napríklad neproduktívnymi, deštrukčnými ľuďmi, počítačmi, televíziou.



Akú v tomto zmysle zohráva úlohu toľko skloňovaná láska?

Dobre organizovaný, usporiadaný a disciplinovaný život s jasne definovanými cieľmi, hodnotami umožňuje prežiť produktívny život a zažívať šťastie, ale tiež spontánnosť a slobodu. Zvýšenie možnosti prežiť šťastie vytvára produktívna láska. Šťastie, aj produktívna láska je psychologickým problémom emocionálnej vyspelosti subjektu, jeho emocionálnej, empatickej inteligencie. Láska je aktívnou silou a bez lásky, bez emocionálnej zrelosti, nie je možné získať šťastie. Zrelosť šťastia je nenáhodným prežívaním šťastia, je to nastavenie človeka na pestovanie svojich možností.



Kto alebo čo nám tento pozitívny, pekný pocit a stav môže zničiť?

Ničiteľmi radosti, potešenia a šťastia sú psychické poranenia, ktoré si spôsobujeme sami alebo pod vplyvom prostredia, okolností. Opakom šťastia je nešťastie, nespokojnosť, depresia, úzkosť, strach - všetky negatívne emócie, ktoré môžu vyústiť do samovraždy, psychickej poruchy, do agresie. Radosť a šťastie nám "kradnú" neproduktívni, deštrukční ľudia, čas na radosť nám kradnú naši manipulátori - televízia, mobily, reklama.



Ktoré národy sú vo všeobecnosti považované za šťastné – v tom zmysle, že to majú v podstate v rodovom géne? A prečo?

Nemyslím si, že existujú rodovo dané šťastné národy. Pokiaľ vôbec sú šťastné národy, skupiny ľudí, komunity, "zapríčinili" si to sami. Zvýšenie možnosti prežiť šťastie vytvára produktívna láska. Šťastie, aj produktívna láska sú psychologickým problémom emocionálnej vyspelosti subjektu, jeho emocionálnej, empatickej inteligencie. Nárast negatívnych javov viedol logicky k tomu, že nestačí bojovať proti zlu, ale treba sa zamýšľať nad tým ako zlu predchádzať. Jednou z ciest je skúmať podporu pohody, šťastia, konštruktívnych síl v človeku, o čo sa snaží pozitívna psychológia.


Máte taký ukážkový príklad z vašej dlhoročnej praxe?

Napríklad v Lučenci na základnej škole majú žiaci raz do týždňa tzv. hodiny šťastia. V populácii USA sa od roku 1960 do súčasnosti desaťkrát zvýšila miera depresivity a priemerný vek prvých príznakov depresie sa znížil z dovtedajších 29 rokov na 14,5 roka. Vo Veľkej Británii sa v roku 1957 považovalo za veľmi šťastných 52 percent ľudí, ale v roku 2005 to bolo len 36 percent. A to aj preto alebo napriek tomu, že sa bohatstvo Británie za ten čas strojnásobilo. Podobný trend sa zisťuje aj v Číne. Už v roku 1962 Abraham Maslow v knihe Eupsychický manažment napísal, že podmienky pre osobnostný rast nie sú dôležité len pre osobnostné naplnenie, ale i pre zdravie a úspešnosť organizácií, spoločenstva. Matrin Seligman, zakladateľ pozitívnej psychológie, uvádza tabuľku percent obyvateľov, ktorí spĺňajú kritériá optimálneho prežívania. Na vzorke 2-tisíc ľudí z každej krajiny Európy – 23 krajín - sa Slovensko umiestnilo na štvrtom mieste od konca vzorky, čo znamená, že len 7 percent respondentov označilo, že optimálne prežívajú svoj život. Kľúčovými kritériami boli pozitívne emócie, zaujatie a záujem, zmysel života a naplnenie účelu.



A kto podľa týchto kritérií obsadil popredné priečky?

Na prvých miestach sa umiestnili Dánsko s 33 percentami, Švajčiarsko s 26 percentami, Fínsko a Nórsko majú po 24 percent. Na posledných miestach bolo Rusko, kde optimálne hodnotilo svoju psychickú pohodu len 6 percent respondentov. V Portugalsku a Bulharsku 6 až 7 percent. Lepší v optimálnom prežívaní boli aj Poľsko, Maďarsko a Ukrajina. Prieskum OECD PISA 2012 u žiakov ukázal, že Slovensko spolu s Českou republikou a Južnou Kóreou patrilo medzi tri krajiny sveta, v ktorých bol najnižší podiel žiakov udávajúcich, že sú v škole šťastní. Žiaci mali v dotazníku odpovedať na otázku, do akej miery súhlasia s tvrdením "v škole sa cítim šťastný!. Len 35 percent našich 15-ročných žiakov odpovedalo, že sa cítia v škole šťastnými. Priemer EÚ je 52 percent, krajín OECD 56 percent, Švédi majú 56 percent, Anglicko 57 percent. V Harvardskom výskume o šťastí, ktorý trvá už 75 rokov na vzorke 724 osôb, pričom 60 stále žije, sa zistilo, že jeden z piatich Američanov sa cíti osamelý. Základom sú dobré vzťahy pre kvalitný život a nie peniaze, ani sláva – dobré vzťahy tvoria šťastie a zdravie. Osamelí ľudia sú nešťastnejší a častejšie chorí.