Bratislava 8. apríla (TASR) – Sviatky v sebe nesú aj za normálnych okolností niečo, čo ľudí vyhadzuje zo stereotypu. A keď je navyše človek nútený byť počas sviatkov v izolácii, môže sa to synergicky spočítavať či znásobovať. Pre TASR to uviedol psychológ Dušan Fabián.

Ako však psychológ povedal na adresu opatrení, ktoré platia počas Veľkej noci, slovenská spoločnosť má predpoklad zvládnuť mimoriadnu situáciu - a to, paradoxne, aj vďaka nepriaznivej historickej skúsenosti. "V duchu známeho príslovia, že všetko zlé je na niečo dobré, môže aj negatívna skúsenosť s totalitným režimom zohrať dnes do istej miery pozitívnu úlohu, keď ľudia nie sú natoľko zaskočení istými obmedzeniami," povedal psychológ. Dôležité však podľa neho je, aby prijímané kroky nevyvolávali v ľuďoch alebo v skupinách ľudí pocit diskriminácie.

Základný psychologický pojem, ktorý súvisí s izoláciou, je deprivácia, teda strádanie. "U človeka, ktorý má pocit, že stráda, že je deprivovaný, je namieste otázka: 'Čo postrádam, čo mi najviac chýba?' Odpovede na túto otázku potom tvoria celé spektrum možností. Sú ľudia, ktorí milujú samotu, no môžu byť deprivovaní, že je tej samoty odrazu priveľa. Sú ľudia, ktorí sú iba radi sami. Potom sú takí, ktorým samota niekedy vyhovuje a niekedy nie, veď mnohí občas vyhľadávajú izoláciu, aby sa zotavili, dobili si baterky. A potom je tu druhá časť škály, ľudia, ktorí izoláciou trpia, necítia sa dobre. Napokon sú aj takí, ktorí majú z izolácie a samoty strach. Ten môže smerovať až do prežívania paniky a hrôzy," vysvetlil Fabián.

Čo depriváciu najviac charakterizuje, pozorovali odborníci v životných aj v experimentálnych situáciách ľudí – napríklad pri profesiách, s ktorými sa spája osamelosť, ako sú vodiči kamiónov či piloti.

"Najvážnejším znakom je skreslené vnímanie skutočnosti. Úplne sa skresľuje vnímanie reality a ak som súčasťou tejto reality aj ja, tak aj vnímanie seba samého. Extrémne prežívaná deprivácia môže viesť až k halucináciám alebo k bizarným snom. Mne sa v snoch v tomto období vynárajú samé nepríjemné veci zo života, a navyše sú ešte aj skreslené v môj neprospech. Treba teda počítať aj s tým, že sa začnú snívať nepekné veci," podelil sa psychológ o svoju vlastnú skúsenosť.

Ako dodal, ak sa človek cíti nepríjemne, nemusí ísť ešte o prejav depresie, ale o zlú náladu, teda dysfóriu. Nástrahou, ktorá hrozí v prípade nútenej izolácie, je okrem iného budovanie a upevňovanie závislostí – utiekanie sa k alkoholu, liekom, či dokonca drogám, ale tiež počítačovým hrám.

Jedným z riešení, ako situáciu zvládnuť, je vracať sa v imaginácii k príjemným spomienkam a zážitkom. To je možné podporiť aj prezeraním starých fotografií alebo videozáznamov, najmä takých, čo súvisia s radostnými okamihmi života. K pasívnym spôsobom patrí počúvanie hudby a pozeranie filmov.

Ďalej sú tu spôsoby, do ktorých treba vložiť vlastnú aktivitu. "Veľmi dobrú skúsenosť mám s kreslením. Teda treba nájsť odvahu začať maľovať a pokiaľ možno s farbami. Vhodnou aktivitou je tanec, spev či hra na hudobných nástrojoch, lebo tak sa dá vyjadriť a prejaviť každá emócia. Platí to aj o zážitkovom písaní, teda o zapisovaní príjemných spomienok, no aj nepríjemných aktuálnych pocitov," doplnil psychológ.

Niekoho osloví cvičenie – fyzické alebo cvičenie mysle v podobe hlavolamov, hádaniek či spoločenských hier. A je možné aj využiť komunikačné aktivity, telefonovanie s blízkymi či spojenie cez internet.

"Najlepším príkladom osamelého človeka je povestný Robinson Crusoe, ktorý to zvládol perfektne – bola to obľúbená kniha môjho starého otca a vďaka nemu som ju objavil aj ja. Musel sa cítiť osamelý a v Robinsonovi nachádzal niečo, čo ho upokojovalo," povedal Fabián.