Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrat do škôl je z hľadiska zdravého psychického vývinu detí podľa psychologičky veľmi dobrým riešením.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) – Deti sa v prevažnej väčšine na návrat do škôl tešia, najmä na svojich spolužiakov, kolektív, ale aj na učiteľov. Pre TASR to uviedla psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Beáta Sedláčková v súvislosti s obnovením vyučovania na základných školách, kde sa od 1. júna vrátia žiaci prvého až piateho ročníka.
"Menej sa už tešia na samotné vzdelávanie. V tomto smere je zo psychologického hľadiska veľmi dobrá postupná miera záťaže detí, aj pomalé stupňovanie nárokov na výkon dieťaťa," uviedla psychologička. Zároveň tvrdí, že deti nebudú po návrate do škôl písať písomky a nemali by byť ani skúšané.
Škola podľa psychologičky nie je iba prostredím, kde deti získavajú vedomosti a učia sa. "Pre deti škola predstavuje predovšetkým sociálne prostredie, kde sa začleňujú do rovesníckych vzťahov a získavajú neoceniteľné zručnosti v oblasti socializácie," poznamenala. Ako doplnila, na prvom mieste by mala byť po návrate detí do škôl ich opätovná socializácia. "Učitelia by mali s deťmi veľa komunikovať, venovať im veľa pozornosti, snažiť sa odhaliť prípadné ťažkosti. V prípade problémov je vhodné vyhľadať psychologickú pomoc," poznamenala Sedláčková.
Psychologička poukázala aj na to, že sa nevie, v akom psychickom stave sa deti vrátia do škôl. "Mnoho ich príde s emocionálnymi ťažkosťami vyplývajúcimi z izolácie, prežívaného domáceho násilia, ktoré mohlo počas posledných týždňov eskalovať. Deti sa teda vrátia do škôl z odlišného prostredia, ale aj odlišných podmienok, v ktorých strávili krízové obdobie. Aj miera podpory, ktorá im bola poskytovaná zo strany blízkych, sa veľmi líši," povedala Sedláčková. Poukázala na to, že niektoré deti mali počas obdobia online vzdelávania výraznú podporu zo strany rodičov, niektoré, naopak, žiadnu. Medzi deťmi sú aj také, ktorým sa s pedagógom počas tohto obdobia nepodarilo spojiť.
Deti potrebujú určitú fázu adaptácie, počas ktorej sa opäť zaradia do školského života. "Adaptačná fáza môže u každého dieťaťa prebiehať inak a tiež sa môže líšiť jej dĺžka. Vidíme to aj po návrate detí do škôl po letných prázdninách - deti potrebujú určitý čas, kým si opäť navyknú na školský režim a každodenné povinnosti," poznamenala psychologička z VÚDPaP. Pomôcť im podľa nej môžu pedagógovia, ale aj rodičia.
Návrat do škôl je z hľadiska zdravého psychického vývinu detí podľa psychologičky veľmi dobrým riešením. Poukázala na to, že počas posledných týždňov si deti zvykli na rúška aj zvýšené hygienické opatrenia. "Až blízka budúcnosť nám ukáže, aké následky priniesla niekoľkomesačná izolácia detí. Dôsledky očakávame krátkodobé, také, ktoré sa ukážu skoro po návrate do škôl, ale aj dlhodobé, ako sa deťom podarilo vyrovnať so situáciou," uzavrela Sedláčková.
"Menej sa už tešia na samotné vzdelávanie. V tomto smere je zo psychologického hľadiska veľmi dobrá postupná miera záťaže detí, aj pomalé stupňovanie nárokov na výkon dieťaťa," uviedla psychologička. Zároveň tvrdí, že deti nebudú po návrate do škôl písať písomky a nemali by byť ani skúšané.
Škola podľa psychologičky nie je iba prostredím, kde deti získavajú vedomosti a učia sa. "Pre deti škola predstavuje predovšetkým sociálne prostredie, kde sa začleňujú do rovesníckych vzťahov a získavajú neoceniteľné zručnosti v oblasti socializácie," poznamenala. Ako doplnila, na prvom mieste by mala byť po návrate detí do škôl ich opätovná socializácia. "Učitelia by mali s deťmi veľa komunikovať, venovať im veľa pozornosti, snažiť sa odhaliť prípadné ťažkosti. V prípade problémov je vhodné vyhľadať psychologickú pomoc," poznamenala Sedláčková.
Psychologička poukázala aj na to, že sa nevie, v akom psychickom stave sa deti vrátia do škôl. "Mnoho ich príde s emocionálnymi ťažkosťami vyplývajúcimi z izolácie, prežívaného domáceho násilia, ktoré mohlo počas posledných týždňov eskalovať. Deti sa teda vrátia do škôl z odlišného prostredia, ale aj odlišných podmienok, v ktorých strávili krízové obdobie. Aj miera podpory, ktorá im bola poskytovaná zo strany blízkych, sa veľmi líši," povedala Sedláčková. Poukázala na to, že niektoré deti mali počas obdobia online vzdelávania výraznú podporu zo strany rodičov, niektoré, naopak, žiadnu. Medzi deťmi sú aj také, ktorým sa s pedagógom počas tohto obdobia nepodarilo spojiť.
Deti potrebujú určitú fázu adaptácie, počas ktorej sa opäť zaradia do školského života. "Adaptačná fáza môže u každého dieťaťa prebiehať inak a tiež sa môže líšiť jej dĺžka. Vidíme to aj po návrate detí do škôl po letných prázdninách - deti potrebujú určitý čas, kým si opäť navyknú na školský režim a každodenné povinnosti," poznamenala psychologička z VÚDPaP. Pomôcť im podľa nej môžu pedagógovia, ale aj rodičia.
Návrat do škôl je z hľadiska zdravého psychického vývinu detí podľa psychologičky veľmi dobrým riešením. Poukázala na to, že počas posledných týždňov si deti zvykli na rúška aj zvýšené hygienické opatrenia. "Až blízka budúcnosť nám ukáže, aké následky priniesla niekoľkomesačná izolácia detí. Dôsledky očakávame krátkodobé, také, ktoré sa ukážu skoro po návrate do škôl, ale aj dlhodobé, ako sa deťom podarilo vyrovnať so situáciou," uzavrela Sedláčková.
