Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. novembra (TASR) - November 1989 je jedna z novších historických udalostí, o ktorej sa však žiaci v škole učia do menších detailov než o tých, ktoré boli dávnejšie. Myslí si to sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá ho považuje za mimoriadne významnú spoločenskú zmenu v moderných dejinách Slovenska.
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Ako vníma 17. november súčasná mládež, záleží podľa nej od toho, ako sa o ňom u nej doma hovorí. "Ak demokratizačný proces vnímajú ľudia ako stratu spoločenských istôt, potom je to pre nich zrejme len voľný deň," spomenula. Dodala, že napríklad rodičia súčasných vysokoškolákov ho zažili ako mladí. Spoločenské zmeny tak mohli vnímať menej zásadne. "Nové možnosti, ktoré sa vtedy otvorili, mohli pre svoj vek brať ako samozrejmosť a nie v hodnotovej a politickej rovine," objasnila.
Pre to, ako vnímame historické udalosti, je tiež dôležité, akým spôsobom si ich každoročne pripomíname. "Nezdá sa mi, že by sa dnes všetci slovenskí politici výrazne hlásili k odkazu novembra, a že by tu bol pre našu spoločnosť jeden spoločný výklad o jeho odkaze," reagovala s tým, že November 1989 vnímajú občania odlišne. Je to podľa toho, či si udalosti pamätajú z vlastnej skúsenosti alebo ich poznajú len sprostredkovane z rozprávania ostatných. Povedala, že emócie Nežnej revolúcie znovu časť spoločnosti prežívala na námestiach napríklad počas protestov v roku 2018.
V novembri 1989 sa podľa nej mladým ľuďom mohlo zdať, že sa pred nimi otvárajú možnosti a politika a inštitúcie budú fungovať podľa demokratických pravidiel. "V súčasnosti môže v mladej generácii dominovať rozčarovanie nad tým, kde sa dnes uberá demokracia na Slovensku i v mnohých iných krajinách západného sveta," zhrnula. Oslabovať to môže ich presvedčenie, že sa môže niečo v spoločnosti zmeniť, a že má zmysel usilovať sa o to tak, ako to robila spoločnosť pred 35 rokmi.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v nedeľu 17. novembra uplynie 35 rokov.
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Ako vníma 17. november súčasná mládež, záleží podľa nej od toho, ako sa o ňom u nej doma hovorí. "Ak demokratizačný proces vnímajú ľudia ako stratu spoločenských istôt, potom je to pre nich zrejme len voľný deň," spomenula. Dodala, že napríklad rodičia súčasných vysokoškolákov ho zažili ako mladí. Spoločenské zmeny tak mohli vnímať menej zásadne. "Nové možnosti, ktoré sa vtedy otvorili, mohli pre svoj vek brať ako samozrejmosť a nie v hodnotovej a politickej rovine," objasnila.
Pre to, ako vnímame historické udalosti, je tiež dôležité, akým spôsobom si ich každoročne pripomíname. "Nezdá sa mi, že by sa dnes všetci slovenskí politici výrazne hlásili k odkazu novembra, a že by tu bol pre našu spoločnosť jeden spoločný výklad o jeho odkaze," reagovala s tým, že November 1989 vnímajú občania odlišne. Je to podľa toho, či si udalosti pamätajú z vlastnej skúsenosti alebo ich poznajú len sprostredkovane z rozprávania ostatných. Povedala, že emócie Nežnej revolúcie znovu časť spoločnosti prežívala na námestiach napríklad počas protestov v roku 2018.
V novembri 1989 sa podľa nej mladým ľuďom mohlo zdať, že sa pred nimi otvárajú možnosti a politika a inštitúcie budú fungovať podľa demokratických pravidiel. "V súčasnosti môže v mladej generácii dominovať rozčarovanie nad tým, kde sa dnes uberá demokracia na Slovensku i v mnohých iných krajinách západného sveta," zhrnula. Oslabovať to môže ich presvedčenie, že sa môže niečo v spoločnosti zmeniť, a že má zmysel usilovať sa o to tak, ako to robila spoločnosť pred 35 rokmi.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v nedeľu 17. novembra uplynie 35 rokov.
