Petrohrad 6. júna (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin a predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini sa vo štvrtok stretli v Konstantinovskom paláci v Petrohrade.

Oficiálna návšteva Ruskej federácie sa uskutočňuje na pozvanie ruského premiéra Dmitrija Medvedeva mesiac po tom, ako americký prezident Donald Trump prijal premiéra Pellegriniho a slovenskú delegáciu v Bielom dome.

Rovnako aj pred týmto stretnutím mal premiér veľký rešpekt. "Veľmi si to vážim. Myslím si, že si to vážime všetci na Slovensku, že sa nám dostala v priebehu mesiaca možnosť rokovať na najvyššej úrovni s najvyššími predstaviteľmi politického života vo svete," zdôraznil. Podľa vlastných slov to vníma ako úspech slovenskej diplomacie a potvrdenie toho, že Slovenská republika je rešpektovanou krajinou, s ktorou chcú hovoriť aj predstavitelia najväčších mocností sveta.

Predstavitelia oboch krajín majú rokovať každý v materinskom jazyku s tlmočením. "Možno na úvod, tak, aby to bolo spisovné a správne s primeraným prízvukom sa... prihovorím v ruštine, ale potom samozrejme z úcty k jazyku budeme pokračovať v rodnom jazyku a použijeme tlmočníkov," uviedol premiér.

Lídri by mali hovoriť o tranzite plynu vzhľadom na výstavbu plynovodu Nord Stream 2, o dodávkach ruskej ropy, taktiež v súvislosti s jej nedávnym znečistením, ale aj o palive pre slovenské jadrové zariadenia.

Premiér má záujem iniciovať rozhovor aj o nedávno medializovanom návrhu zákona o udelení štatútu veterána príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu vyslaných v auguste 1968 do Československa v rámci invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Pellegrini aj rezort diplomacie tento návrh kritizovali už po jeho minulotýždňovom prijatí na diskusii za okrúhlym stolom, ktorú organizovala frakcia komunistov v ruskom parlamente.

Predstavitelia by sa mohli dotknúť i otázky skladovania plynu, Krymu či sankcií. "Pokiaľ by došlo k otvoreniu tejto otázky, ja len potvrdím, že Slovenská republika zotrváva na spoločnej pozícii EÚ, a počas rokovania sa SR a ani ja ako osoba nijakým spôsobom neodkloním od jednotnej pozície EÚ," uviedol premiér pre slovenských novinárov v súvislosti so sankciami, ktoré EÚ postupne zavádza proti Rusku od marca 2014 ako reakciu na anexiu Krymu.

Na rokovaní s ruským prezidentom by sa za slovenskú stranu mali zúčastniť okrem Pellegriniho aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Peter Žiga, slovenský veľvyslanec v Moskve Peter Priputen či poradca premiéra pre zahraničnú politiku Peter Kmec. Na ruskej strane by mal byť prítomný minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, prezidentov hovorca Dmitrij Peskov, minister priemyslu a obchodu Denis Manturov, poradca prezidenta pre zahraničné vzťahy Jurij Ušakov, ale aj minister energetiky Alexandr Novak.

Výmena darov prebehne podľa premiéra protokolárne. Ide o štandardné predmety, ktoré reprezentujú slovenské umenie, ako je slovenský krištáľ a folklór. Bližšie však nechcel zatiaľ špecifikovať. Informovať o nich bude až po ich odovzdaní.

Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová

Pellegrini pozval Putina na oslavy SNP, obaja vítajú nárast obchodnej výmeny

Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini pozval vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina na tohtoročné oslavy 75. výročia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré budú v Banskej Bystrici. Pozvanie zaznelo na ich schôdzke v Konstantinovskom paláci v Petrohrade.

"Sme veľmi radi, že sa tu stretávame v roku, keď si pripomíname 75. výročie SNP. Boli by sme veľmi radi, keby sme mohli privítať zástupcov Ruskej federácie na najvyššej možnej úrovni, a bolo by nám cťou, keby boli zastúpené priamo vašou osobu," uviedol Pellegrini na začiatku rokovania s Putinom.

"Sme radi, že môžeme s vami prediskutovať hlavné otázky vzájomných vzťahov. Našich občanov spája mnoho priateľských väzieb aj silné putá, ktoré pochádzajú ešte z minulosti, aj s odkazom na predkov v boji proti fašizmu. Slovensko neprepisuje dejiny, vážime si a nespochybňujeme úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní počas druhej svetovej vojny," zdôraznil predseda slovenskej vlády.

"Máme za sebou plodné rokovania s premiérom, ministrami, konštatujeme nárast obchodnej výmeny a dobrú, férovú spoluprácu v oblasti energetiky, keď je Slovensko dobrým partnerom v tranzite plynu, ropy. Verím, že tomu bude tak aj do budúcna," uviedol Pellegrini. Vyjadril potešenie aj zo zvýšenej výmeny turistov a zvýšeného záujmu Slovákov o ruštinu.

Putin vyjadril potešenie z toho, že mohol slovenskú delegáciu na čele s Pellegrinim privítať v Petrohrade.

"Medzi našimi krajinami sú tradične dobré priateľské vzťahy, čo sa odzrkadľuje na hospodárskych vzťahoch," konštatoval šéf Kremľa, pričom ocenil prácu slovensko-ruskej vládnej komisie, ktorej ďalšie zasadnutie sa ma konať v Soči.

Putin uviedol, že považuje Slovensko za dôležitého partnera v ekonomickej sfére. Konštatoval nárast vzájomnej obchodnej výmeny. "Sme radi, že vás tu vidíme a že môžeme prerokovať komplex bilaterálnych vzťahov," dodal Putin.

Pellegrini je na oficiálnej návšteve Ruska do piatku 7. júna. S Putinom sa nestretol v Moskve, pretože prijal pozvanie vystúpiť okrem iných aj spolu s ruským prezidentom, čínskym prezidentom (Si Ťin-pchingom), generálnym tajomníkom OSN (Antóniom Guterresom) v hlavnom paneli Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Témou bude udržateľný rozvoj.

Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová

Prehľad vývoja vzťahov medzi Slovenskom a Ruskou federáciou

Diplomatické vzťahy nadviazali obidve krajiny 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V auguste toho istého roku (26. augusta 1993) podpísal slovenský prezident Michal Kováč so svojím ruským partnerom Borisom Jeľcinom počas jeho návštevy Bratislavy Dohodu o priateľských vzťahoch a spolupráci.

Po vstupe Slovenska do EÚ 1. mája 2004 bolo nutné upraviť bilaterálne hospodárske vzťahy, a preto vlády SR a RF podpísali 25. februára 2005 v Bratislave novú dohodu o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci.

Počas štvrťstoročia sa vytvorila medzi oboma krajinami bohatá zmluvno-právna základňa, na ktorej sa budujú slovensko-ruské vzťahy. Tvorí ju približne 100 dokumentov medzištátneho a medzivládneho formátu, aj na medziregionálnej úrovni. Doteraz bolo podpísaných okolo 50 dohôd, uzavretých medzi subjektmi Ruskej federácie a miestnymi orgánmi na Slovensku.

Na území RF pôsobí okrem Veľvyslanectva SR v Moskve a Generálneho konzulátu v Petrohrade sedem honorárnych konzulátov SR - v Perme, Jekaterinburgu, Astracháne, Omsku, Krasnojarsku, vo Vladivostoku a v Chanty-Mansijsku.

Európska únia zaviedla v roku 2014 po pripojení Krymu k RF a vzhľadom na ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny sankcie proti Rusku. Slovensko zastáva k týmto sankciám mäkký postoj. "Hoci máme svoj rezervovaný postoj k účinnosti a účinku sankcií, ktoré, zdá sa, neprinášajú vôbec želateľný efekt, Slovensko nevybočí z jednotnej línie a bude súčasťou rozhodnutia celej EÚ," vyhlásil vlani v decembri premiér Peter Pellegrini.

Dosah sankcií na slovenskú ekonomiku skúmala Michaela Novotná z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Formou dotazníka oslovila 115 slovenských podnikov, exportujúcich v rokoch 2012-2016 na ruský trh. Z oslovených firiem odpovedalo na dotazník 50 podnikov. Na otázku, či sa podnikov dotkli sankcie uvalené EÚ proti RF, odpovedalo kladne 66 percent podnikov. Podľa veľkosti podniku sa sankcie najviac dotkli najmä veľkých podnikov nad 250 zamestnancov a malých podnikov do deväť zamestnancov.

V rokoch 2013-2016 sa vzájomný obchod medzi oboma krajinami prepadol o viac ako 50 percent.

V roku 2017 však objem zahraničného obchodu s Ruskou federáciou (teda dovoz aj vývoz) dosiahol 4,8 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní s rokom 2016 nárast o takmer 19 percent.

V roku 2018 obchodná výmena medzi obidvoma krajinami narástla na 5,5 miliardy eur. Z toho dovoz z Ruska na Slovensko dosiahol objem štyri miliardy eur, čo predstavovalo 5,3 percenta z celkového dovozu. Vývoz zo Slovenska do Ruska tvoril 1,5 miliardy eur, čo je 1,9 percenta slovenského exportu. Saldo v obchodnej výmene z pohľadu Slovenska predstavuje 2,5 miliardy eur.

Po Európskej únii, do ktorej v roku 2018 smerovalo 85,2 percenta vývozu zo SR, a Spojených štátoch (3,3 percenta) bola RF s 1,9 percentami tretím najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Najväčšiu položku slovenského vývozu do RF tvoria autá.

RF na Slovensko vyváža najmä ropu, zemný plyn, jadrové palivo a železnú rudu.

Praktické otázky dvojstranných vzťahov a presadzovania spoločných projektov rieši Medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Zatiaľ jej posledné, v poradí 19. zasadanie sa konalo vlani v októbri v Tatranskej Lomnici.

Po predsedovi vlády SR by mala koncom júna zavítať do Ruska aj misia približne desiatky slovenských podnikateľov.