Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predstavitelia v neposlednom rade hovorili o nedostatku učiteľov na výučbu ruského jazyka.
Autor TASR
,aktualizované Petrohrad 6. júna (TASR) – Rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bolo veľmi pragmatické a konkrétne. Nebolo popretkávané diplomatickými, prázdnymi vetami. Takto zhodnotil slovenský premiér Peter Pellegrini štvrtkové rokovanie s ruským prezidentom v Konstantinovskom paláci v Petrohrade.
"Prezident bol veľmi do detailov informovaný o všetkých projektoch vo všetkých oblastiach spolupráce medzi Ruskom a Slovenskom. Išli sme po veľmi konkrétnych detailoch, ako je prepojenie Slovenska na veľmi pravdepodobne do budúcna spustený (plynovod) Nord Stream 2, prepojenie Slovenska na budovaný Turkish Stream smerom na juh, skladovanie plynu, opravy alebo údržba nášho stíhacieho letectva. A hovorili sme, samozrejme, aj o aktivite poslanca v ruskej Dume týkajúcej sa roku 1968," konštatoval.
"Môžem vám oficiálne oznámiť a uistiť vás, tak z úst predsedu vlády Dmitrija Medvedeva, ako aj z úst prezidenta, boli sme uistení, že ide o individuálnu aktivitu opozičného poslanca, ktorá nijakým spôsobom nemení oficiálny postoj ruskej vlády a ruského prezidenta k udalostiam z roku 1968," zdôraznil Pellegrini.
Dodal, že nikto nemieni tieto uzavreté otázky opätovne otvárať. "Odchádzame s potvrdením, že ide len o politickú aktivitu niekoho, ale nemá to nič spoločné s oficiálnym postojom," dodal, pričom poukázal, že takýto postoj deklaroval počas štvrtkového rokovania taktiež ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov svojmu slovenského partnerovi Miroslavovi Lajčákovi.
Narážali tak na nedávno medializovanú správu o záveroch okrúhleho stola, ktorý v ruskej Štátnej dume 30. mája organizovala frakcia komunistov. Jeho účastníci schválili vyhlásenie, ktorým apelujú na poslancov Štátnej dumy, aby podporili návrh zákona o udelení štatútu veterána aj príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu vyslaných v auguste 1968 do Československa v rámci vojsk Varšavskej zmluvy. Premiér aj rezort diplomacie tento návrh ešte pred rokovaním odmietli.
Prezident Putin počas rokovania potvrdil aj predchádzajúce dohody v súvislosti s dodávkami plynu. "Veľmi intenzívne sme hovorili o tom, aké následky môže mať plynová kríza na Slovensko. Prezident Putin nás uistil, že Ruská federácia nemá záujem nejakým spôsobom poškodiť záujmy Slovenskej republiky," uviedol, pričom podľa jeho slov tak ako prezident, tak aj premiér garantovali, že sú pripravení plniť si svoje záväzky.
Slovensko sa už v súčasnosti podľa premiérových slov pripravuje na možné spustenie plynovodu Nord Stream 2. "Samozrejme, robíme aj technické úpravy. Na Slovenku sa v objeme 60 miliónov eur investuje do novej kompresorovej stanice, ktorá bude slúžiť na to, aby mohla čerpať kapacity, ktoré by k nám prúdili cez Nord Stream a cez infraštruktúru smerom na Slovensko a ďalej do iných krajín," informoval, pričom potvrdil, že Slovensko sa pripravuje na to, aby bolo technicky pripravené na spustenie plynovodu Nord Stream 2. Paralelne s technickou prípravou sa začínajú vyjednávať potenciálne kontrakty.
Predstavitelia v neposlednom rade hovorili o nedostatku učiteľov na výučbu ruského jazyka. Preto má Pellegrini záujem, aby sa začali skúmať medzi príslušnými ministerstvami možnosti navýšenia prostriedkov na stážovanie ruských učiteľov na slovenských školách. Tento krok by uvítal vzhľadom na neustály rast záujmu o ruský jazyk a na problém nedostatku kvalitných učiteľov ruského jazyka na Slovensku.
Pellegrini je na oficiálnej návšteve Ruska do piatku 7. júna. S Putinom sa nestretol v Moskve, pretože prijal pozvanie vystúpiť okrem iných aj spolu s ruským prezidentom, čínskym prezidentom (Si Ťin-pchingom), generálnym tajomníkom OSN (Antóniom Guterresom) v hlavnom paneli Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Témou bude udržateľný rozvoj.
M. Lajčák po rokovaní s prezidentom V. Putinom: "Hovorili sme o viacerých témach"
P. Žiga: "Ponúkli sme Gapzromu využívať zásobníky plynu na SR"
Putin uistil Pellegriniho v otázke tranzitu plynu a o postoji k roku 1968
Predseda vlády SR P. Pellegrini pozval V. Putina na oslavy SNP
9. apríla 2010 – Slávnostne sa začala výstavba plynovodu Nord Stream v Portovej Buchte pri Petrohrade. Na otvorení stavby sa zúčastnili ruský prezident Dmitrij Medvedev a komisár EÚ pre energiu Günther Oettinger. Projekt odsúhlasili tiež Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rusko a Švédsko.
8. novembra 2011 - Predstavitelia Európskej únie a ruský prezident slávnostne uviedli do prevádzky prvú vetvu plynovodu Nord Stream s kapacitou 27,5 miliardy m3. Na symbolickom otvorení kohútika v nemeckom Lubmine na pobreží Baltského mora sa zúčastnili okrem ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky premiér Francois Fillon a jeho holandský kolega Mark Rutte.
8. októbra 2012 - Rusko uviedlo do prevádzky druhú vetvu plynovodu Nord Stream, ktorý začal zabezpečovať dodávky plynu zo Sibíri do západnej Európy popod Baltské more. Ročná prepravná kapacita celého projektu s dĺžkou 1224 kilometrov sa tak zdvojnásobila na 55 miliárd kubických metrov (m3). Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil, že "Nord Stream zabezpečí dodávku plynu do Európy najkratšou možnou cestou a bez akýchkoľvek tranzitných rizík".
18. júna 2015 - Ruský plynárenský gigant Gazprom spoločne s nemeckým koncernom E.on, rakúskym OMV a britsko-holandskou spoločnosťou Shell avizovali, že postavia dve nové vetvy plynovodu Nord Stream, aby sa zabezpečilo zásobovanie krajín EÚ a obišla sa vojenským konfliktom zasiahnutá Ukrajina, ktorá bola najdôležitejšou tranzitnou krajinou pre ruský plyn.
10. septembra 2015 – Avizované rozšírenie prepravnej kapacity plynovodu Nord Stream je antiukrajinským a antieurópskym projektom, povedal po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom v Bratislave predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk.
18. decembra 2015 – V prípade rozšírenia kapacity plynovodu Nord Stream sa podľa premiéra Roberta Fica nedá hovoriť o komerčnom, ale o politickom projekte. Vyhlásil to po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli. Ako poznamenal, diskusie na summite smerovali k tomu, že o projekte Nord Stream 2 bude rozhodovať Európska komisia z hľadiska toho, či je v súlade s princípmi Energetickej únie.
16. júna 2016 – O realizácii projektu plynovodu Nord Stream 2 musí podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej rozhodnúť Európska komisia. "Nord Stream považujeme za hospodársky projekt, ktorý musí byť realizovaný podľa práva a zákonov," povedala Merkelová po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom v Berlíne. Za dôležité označila, aby negatívne nepostihol Slovensko a Ukrajinu.
9. decembra 2016 - Nord Stream 2, dcérska spoločnosť koncernu Gazprom, uzatvoril predbežnú zmluvu o položení potrubí pre plynovod cez Baltské more. Podľa zmluvy švajčiarska firma Allseas mala zabezpečiť položenie prvých 1200 kilometrov potrubí, cez ktoré mal do konca roka 2019 začať plynúť ruský plyn do Nemecka.
11. apríla 2017 - Ruská spoločnosť Gazprom Export a slovenský prepravca plynu Eustream podpísali rámcovú dohodu o preprave plynu cez Slovensko do jesene 2050. Hodnota kontraktu dosahuje 5,3 miliardy eur. Kontrakt bol podpísaný s platnosťou do 1. októbra 2050. Predchádzajúci kontrakt o tranzite plynu medzi spoločnosťami Gazprom Export a Eustream pokrýval roky 2009-2028.
6. júna 2017 - Predseda Európskej rady Donald Tusk podporil prísne posúdenie sporného projektu plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. V liste adresovanom šéfovi Európskej komisie (EK) Jeanovi-Claudovi Junckerovi žiadal "komplexné európske riešenie" a dodržanie všetkých pravidiel EÚ.
5. apríla 2018 - Fínsko dalo zelenú výstavbe plynovodu Nord Stream 2 cez fínsku hospodársku zónu. Časť plynovodu z Ruska do Nemecka s dĺžkou približne 375 kilometrov vedie v Baltickom mori cez fínsku hospodársku zónu.
7. júna 2018 - Švédsko oznámilo, že schválilo žiadosť medzinárodného konzorcia, ktoré naplánovalo výstavbu ďalšieho plynovodu z Ruska do Nemecka. Plynovod Nord Stream 2 sa mal skladať z dvoch potrubí s dĺžkou asi 1200 kilometrov po dne Baltského mora.
11. júla 2018 - Americký prezident Donald Trump ostro skritizoval projekt plynovodu Nord Stream 2. Vyhlásil, že Nemecko je pod "totálnou kontrolou" Ruska a je "rukojemníkom" Moskvy. "Považujem za veľmi smutné, že Nemecko uzatvára rozsiahlu dohodu o rope a plyne s Ruskom v čase, keď treba byť pred Ruskom na pozore a Nemecko pritom platí Rusku miliardy a miliardy dolárov ročne," povedal Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom pred začiatkom dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie v Bruseli.
26. júla 2018 - Stavitelia plynovodu Nord Stream 2 z Ruska cez Baltik do Nemecka položili v noci na 25. júla prvé rúry do vody zvarené na špeciálnej lodi Castor 10. Výkonným navijakom potrubie ťahali cez tunel ku kompresorovej stanici na pevnine. Začali tak výstavbu druhej vetvy plynovodu Nord Stream s dĺžkou 1200 kilometrov a nákladmi cca 9,5 miliardy eur.
13. januára 2019 - Veľvyslanec Spojených štátov v Nemecku Richard Grenell varoval firmy zapojené do výstavby plynovodu Nord Stream 2 pred sankciami. Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval plynovod a obvinil Nemecko, že je rukojemníkom Moskvy z dôvodu závislosti od ruskej energie a vyzval Berlín, aby zastavil prácu na projekte.
4. apríla 2019 - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli schválili novelizovanú smernicu EÚ o plyne, ktorej cieľom bolo dostať plynovody z tretích krajín ústiace na území Únie do súladu s európskymi právnymi predpismi. Týka sa to aj sporného plynovodu Nord Stream 2.
5. júna 2019 – Projekt Nord Stream 2 môže zmeniť toky plynu, ktoré smerujú z Ruskej federácie do Európy a je úplne prirodzené, že to môže mať zásadný dosah na tranzitnú infraštruktúru, ktorá vedie cez SR. Na druhej strane sa hľadajú možnosti, ako by slovenská tranzitná infraštruktúra mohla byť zapojená do tranzitu plynu aj v prípade spustenia projektu Nord Stream 2. Na spoločnej tlačovej konferencii s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom to uviedol premiér Peter Pellegrini v súvislosti s obavami Slovenska z projektu Nord Stream 2. Ruská strana počas rokovania ubezpečila SR, že dodávky plynu nebudú po 1. januári 2020 ohrozené.
"Prezident bol veľmi do detailov informovaný o všetkých projektoch vo všetkých oblastiach spolupráce medzi Ruskom a Slovenskom. Išli sme po veľmi konkrétnych detailoch, ako je prepojenie Slovenska na veľmi pravdepodobne do budúcna spustený (plynovod) Nord Stream 2, prepojenie Slovenska na budovaný Turkish Stream smerom na juh, skladovanie plynu, opravy alebo údržba nášho stíhacieho letectva. A hovorili sme, samozrejme, aj o aktivite poslanca v ruskej Dume týkajúcej sa roku 1968," konštatoval.
"Môžem vám oficiálne oznámiť a uistiť vás, tak z úst predsedu vlády Dmitrija Medvedeva, ako aj z úst prezidenta, boli sme uistení, že ide o individuálnu aktivitu opozičného poslanca, ktorá nijakým spôsobom nemení oficiálny postoj ruskej vlády a ruského prezidenta k udalostiam z roku 1968," zdôraznil Pellegrini.
Dodal, že nikto nemieni tieto uzavreté otázky opätovne otvárať. "Odchádzame s potvrdením, že ide len o politickú aktivitu niekoho, ale nemá to nič spoločné s oficiálnym postojom," dodal, pričom poukázal, že takýto postoj deklaroval počas štvrtkového rokovania taktiež ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov svojmu slovenského partnerovi Miroslavovi Lajčákovi.
Narážali tak na nedávno medializovanú správu o záveroch okrúhleho stola, ktorý v ruskej Štátnej dume 30. mája organizovala frakcia komunistov. Jeho účastníci schválili vyhlásenie, ktorým apelujú na poslancov Štátnej dumy, aby podporili návrh zákona o udelení štatútu veterána aj príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu vyslaných v auguste 1968 do Československa v rámci vojsk Varšavskej zmluvy. Premiér aj rezort diplomacie tento návrh ešte pred rokovaním odmietli.
Prezident Putin počas rokovania potvrdil aj predchádzajúce dohody v súvislosti s dodávkami plynu. "Veľmi intenzívne sme hovorili o tom, aké následky môže mať plynová kríza na Slovensko. Prezident Putin nás uistil, že Ruská federácia nemá záujem nejakým spôsobom poškodiť záujmy Slovenskej republiky," uviedol, pričom podľa jeho slov tak ako prezident, tak aj premiér garantovali, že sú pripravení plniť si svoje záväzky.
Slovensko sa už v súčasnosti podľa premiérových slov pripravuje na možné spustenie plynovodu Nord Stream 2. "Samozrejme, robíme aj technické úpravy. Na Slovenku sa v objeme 60 miliónov eur investuje do novej kompresorovej stanice, ktorá bude slúžiť na to, aby mohla čerpať kapacity, ktoré by k nám prúdili cez Nord Stream a cez infraštruktúru smerom na Slovensko a ďalej do iných krajín," informoval, pričom potvrdil, že Slovensko sa pripravuje na to, aby bolo technicky pripravené na spustenie plynovodu Nord Stream 2. Paralelne s technickou prípravou sa začínajú vyjednávať potenciálne kontrakty.
Predstavitelia v neposlednom rade hovorili o nedostatku učiteľov na výučbu ruského jazyka. Preto má Pellegrini záujem, aby sa začali skúmať medzi príslušnými ministerstvami možnosti navýšenia prostriedkov na stážovanie ruských učiteľov na slovenských školách. Tento krok by uvítal vzhľadom na neustály rast záujmu o ruský jazyk a na problém nedostatku kvalitných učiteľov ruského jazyka na Slovensku.
Pellegrini je na oficiálnej návšteve Ruska do piatku 7. júna. S Putinom sa nestretol v Moskve, pretože prijal pozvanie vystúpiť okrem iných aj spolu s ruským prezidentom, čínskym prezidentom (Si Ťin-pchingom), generálnym tajomníkom OSN (Antóniom Guterresom) v hlavnom paneli Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Témou bude udržateľný rozvoj.
M. Lajčák po rokovaní s prezidentom V. Putinom: "Hovorili sme o viacerých témach"
P. Žiga: "Ponúkli sme Gapzromu využívať zásobníky plynu na SR"
Putin uistil Pellegriniho v otázke tranzitu plynu a o postoji k roku 1968
Predseda vlády SR P. Pellegrini pozval V. Putina na oslavy SNP
Chronológia udalostí spojených s výstavbou plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2
9. apríla 2010 – Slávnostne sa začala výstavba plynovodu Nord Stream v Portovej Buchte pri Petrohrade. Na otvorení stavby sa zúčastnili ruský prezident Dmitrij Medvedev a komisár EÚ pre energiu Günther Oettinger. Projekt odsúhlasili tiež Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rusko a Švédsko.
8. novembra 2011 - Predstavitelia Európskej únie a ruský prezident slávnostne uviedli do prevádzky prvú vetvu plynovodu Nord Stream s kapacitou 27,5 miliardy m3. Na symbolickom otvorení kohútika v nemeckom Lubmine na pobreží Baltského mora sa zúčastnili okrem ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky premiér Francois Fillon a jeho holandský kolega Mark Rutte.
8. októbra 2012 - Rusko uviedlo do prevádzky druhú vetvu plynovodu Nord Stream, ktorý začal zabezpečovať dodávky plynu zo Sibíri do západnej Európy popod Baltské more. Ročná prepravná kapacita celého projektu s dĺžkou 1224 kilometrov sa tak zdvojnásobila na 55 miliárd kubických metrov (m3). Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil, že "Nord Stream zabezpečí dodávku plynu do Európy najkratšou možnou cestou a bez akýchkoľvek tranzitných rizík".
18. júna 2015 - Ruský plynárenský gigant Gazprom spoločne s nemeckým koncernom E.on, rakúskym OMV a britsko-holandskou spoločnosťou Shell avizovali, že postavia dve nové vetvy plynovodu Nord Stream, aby sa zabezpečilo zásobovanie krajín EÚ a obišla sa vojenským konfliktom zasiahnutá Ukrajina, ktorá bola najdôležitejšou tranzitnou krajinou pre ruský plyn.
10. septembra 2015 – Avizované rozšírenie prepravnej kapacity plynovodu Nord Stream je antiukrajinským a antieurópskym projektom, povedal po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom v Bratislave predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk.
18. decembra 2015 – V prípade rozšírenia kapacity plynovodu Nord Stream sa podľa premiéra Roberta Fica nedá hovoriť o komerčnom, ale o politickom projekte. Vyhlásil to po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli. Ako poznamenal, diskusie na summite smerovali k tomu, že o projekte Nord Stream 2 bude rozhodovať Európska komisia z hľadiska toho, či je v súlade s princípmi Energetickej únie.
16. júna 2016 – O realizácii projektu plynovodu Nord Stream 2 musí podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej rozhodnúť Európska komisia. "Nord Stream považujeme za hospodársky projekt, ktorý musí byť realizovaný podľa práva a zákonov," povedala Merkelová po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom v Berlíne. Za dôležité označila, aby negatívne nepostihol Slovensko a Ukrajinu.
9. decembra 2016 - Nord Stream 2, dcérska spoločnosť koncernu Gazprom, uzatvoril predbežnú zmluvu o položení potrubí pre plynovod cez Baltské more. Podľa zmluvy švajčiarska firma Allseas mala zabezpečiť položenie prvých 1200 kilometrov potrubí, cez ktoré mal do konca roka 2019 začať plynúť ruský plyn do Nemecka.
11. apríla 2017 - Ruská spoločnosť Gazprom Export a slovenský prepravca plynu Eustream podpísali rámcovú dohodu o preprave plynu cez Slovensko do jesene 2050. Hodnota kontraktu dosahuje 5,3 miliardy eur. Kontrakt bol podpísaný s platnosťou do 1. októbra 2050. Predchádzajúci kontrakt o tranzite plynu medzi spoločnosťami Gazprom Export a Eustream pokrýval roky 2009-2028.
6. júna 2017 - Predseda Európskej rady Donald Tusk podporil prísne posúdenie sporného projektu plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. V liste adresovanom šéfovi Európskej komisie (EK) Jeanovi-Claudovi Junckerovi žiadal "komplexné európske riešenie" a dodržanie všetkých pravidiel EÚ.
5. apríla 2018 - Fínsko dalo zelenú výstavbe plynovodu Nord Stream 2 cez fínsku hospodársku zónu. Časť plynovodu z Ruska do Nemecka s dĺžkou približne 375 kilometrov vedie v Baltickom mori cez fínsku hospodársku zónu.
7. júna 2018 - Švédsko oznámilo, že schválilo žiadosť medzinárodného konzorcia, ktoré naplánovalo výstavbu ďalšieho plynovodu z Ruska do Nemecka. Plynovod Nord Stream 2 sa mal skladať z dvoch potrubí s dĺžkou asi 1200 kilometrov po dne Baltského mora.
11. júla 2018 - Americký prezident Donald Trump ostro skritizoval projekt plynovodu Nord Stream 2. Vyhlásil, že Nemecko je pod "totálnou kontrolou" Ruska a je "rukojemníkom" Moskvy. "Považujem za veľmi smutné, že Nemecko uzatvára rozsiahlu dohodu o rope a plyne s Ruskom v čase, keď treba byť pred Ruskom na pozore a Nemecko pritom platí Rusku miliardy a miliardy dolárov ročne," povedal Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom pred začiatkom dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie v Bruseli.
26. júla 2018 - Stavitelia plynovodu Nord Stream 2 z Ruska cez Baltik do Nemecka položili v noci na 25. júla prvé rúry do vody zvarené na špeciálnej lodi Castor 10. Výkonným navijakom potrubie ťahali cez tunel ku kompresorovej stanici na pevnine. Začali tak výstavbu druhej vetvy plynovodu Nord Stream s dĺžkou 1200 kilometrov a nákladmi cca 9,5 miliardy eur.
13. januára 2019 - Veľvyslanec Spojených štátov v Nemecku Richard Grenell varoval firmy zapojené do výstavby plynovodu Nord Stream 2 pred sankciami. Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval plynovod a obvinil Nemecko, že je rukojemníkom Moskvy z dôvodu závislosti od ruskej energie a vyzval Berlín, aby zastavil prácu na projekte.
4. apríla 2019 - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli schválili novelizovanú smernicu EÚ o plyne, ktorej cieľom bolo dostať plynovody z tretích krajín ústiace na území Únie do súladu s európskymi právnymi predpismi. Týka sa to aj sporného plynovodu Nord Stream 2.
5. júna 2019 – Projekt Nord Stream 2 môže zmeniť toky plynu, ktoré smerujú z Ruskej federácie do Európy a je úplne prirodzené, že to môže mať zásadný dosah na tranzitnú infraštruktúru, ktorá vedie cez SR. Na druhej strane sa hľadajú možnosti, ako by slovenská tranzitná infraštruktúra mohla byť zapojená do tranzitu plynu aj v prípade spustenia projektu Nord Stream 2. Na spoločnej tlačovej konferencii s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom to uviedol premiér Peter Pellegrini v súvislosti s obavami Slovenska z projektu Nord Stream 2. Ruská strana počas rokovania ubezpečila SR, že dodávky plynu nebudú po 1. januári 2020 ohrozené.
