Bratislava 2. marca (TASR) – Nová vláda nemusí meniť všetko, čo zaviedla jej predchodkyňa a na dobré veci môže nadviazať. V súdnictve však musí prestať politická vojna, ktorá tam v súčasnosti prebieha. Deficit verejných financií treba znižovať, ale nie tak, aby to ohrozilo ľudí a rast slovenskej ekonomiky, hovorí v predvolebnom rozhovore pre TASR predseda Smeru-SD Robert Fico.

Odchádzajúca vláda si zakladala na väčšej otvorenosti a transparentnosti v politike. V tejto súvislosti prijala viacero opatrení a zaviedla centrálny register zmlúv. V prípade účasti Smeru-SD v koalícii by ste pokračovali v takomto zverejňovaní zmlúv?

Nechcem v žiadnom prípade povedať, že všetko bolo úplne zlé. Naša filozofia je, že ak sa niečo podarilo, treba na to nadviazať a nerobiť z toho ideologickú vojnu. Zverejňovanie zmlúv je v poriadku, nemáme žiadny dôvod ísť proti tomuto opatreniu. Na druhej strane máme možno iný pohľad na zákon o verejnom obstarávaní, pretože to, čo urobila táto vláda, je obrovský priestor pre dumpingové ceny. A hovoriť o transparentnosti pri týchto pánoch, to by som sa pousmial.

Pri reforme súdnictva ste sa na adresu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) vyjadrovali, že robila iba obyčajné politické čistky...

Konanie ministerky bola normalizácia, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí ju robili na začiatku 70. rokov minulého storočia. Nešlo o žiadne reformy, pani Žitňanská dostala jasný povel, dostať pod politickú kontrolu justíciu a dôsledne na tom pracovala. Samotní sudcovia a prokurátori hovoria, že nikdy nebola v justícii a na prokuratúre takáto politická atmosféra.

Aké zmeny teda v tejto oblasti pripravujete?

Najväčší problém v justícii na Slovensku sú jednoznačne súdne prieťahy. Sústreďme sa predovšetkým na to, aby ľudia nemuseli štyri-päť rokov čakať na súdne rozhodnutie. Toto považujem za základnú vec. Od roku 1989 sa potláča budovanie právneho štátu po finančnej stránke, tak sa potom nečudujme, že pri vyše 20-ročnej finančnej poddimenzovanosti má takú kvalitu, akú má. Skôr by som ale uvažoval, ako odkláňať súdne spory od súdov, a to hlavne podporou rozhodcovských konaní.

Ďalej si treba povedať, či podporíme alebo nepodporíme justíciu. Ak sa pozrieme na to, v akých podmienkach pracujú slovenskí sudcovia a porovnáme to s podmienkami v zahraničí, tak zistíme, že tam je podpora niekoľkonásobne vyššia. Veľmi dôležité je, aby v súdnictve prestala politická vojna. Treba upokojiť situáciu, sudcovia sa musia venovať rozhodnutiam a nie tomu, či majú radi Luciu Žitňanskú alebo Štefana Harabina.

Plánujete novelizovať zákon o generálnej prokuratúre?

Chceme zachovať charakter generálnej prokuratúry, pokiaľ ide o jej samostatné postavenie. Nechal by som ju na pokoji, len by sme mali vytvárať finančné podmienky na jej fungovanie.

Ešte stále ostala otvorená otázka generálneho prokurátora. Ako vnímate pre fungovanie GP fakt, že nemá vymenovaného nového šéfa?

Tu musíme počkať na definitívne rozhodnutie pána prezidenta. Od toho sa odvíja, či bude Národná rada (NR) SR voliť nového kandidáta, alebo bude musieť rešpektovať rozhodnutie prezidenta. Avšak ten postupuje striktne v súlade s Ústavou SR, pretože na rozdiel od iných nominácií nemá podľa mňa povinnosť vymenovať kandidáta, ktorého mu navrhne NR SR. Jozef Čentéš je kandidátom Národnej rady a musí počkať, ako prezident rozhodne, a nie ešte predtým provokovať podávaním sťažností a vyhlásení, ktoré nepatria do úst človeka, ktorý má byť GP. Navyše je to čistý politický nominant vládnej koalície. Privítal by som, keby ho prezident nevymenoval. Navyše, prokuratúra je funkčná, lebo má povereného námestníka, ktorý zastupuje GP. Čiže inštitúcia funguje.

Mala by sa zopakovať voľba s úplne inými kandidátmi?

Aj to je cesta, ako upokojiť situáciu, lebo sa to všetko veľmi spolitizovalo. Možno by bolo vhodné, keby sa v novej NR SR objavila dohoda, ktorú by som hľadal naprieč celým politickým spektrom, že by bol nový kandidát zvolený nie 76, ale 140 hlasmi. Vtedy bude mať autoritu a všetci ho budú rešpektovať.

Boli by ste za úplnú zmenu voľby generálneho prokurátora, tak ako o tom hovorí hlava štátu? Ako jednu z možností navrhuje viackolové hlasovanie...

Foto: TASR

Zatiaľ sme o žiadnej zmene neuvažovali. Je to tradícia, že ho zvolí parlament. Pokiaľ je normálna komunikácia medzi parlamentom, existujúcou vládnou koalíciou a prezidentom, tak sa nemôže stať to, čo sa udialo pri pánovi Čentéšovi.

Predčasné voľby zabrzdili plány odchádzajúcej vlády na schválenie nového volebného kódexu. Chystá sa Smer-SD vypracovať novú legislatívu v tejto oblasti?

Volebný zákon je hodný zmien, ale je to vec, pri ktorej by malo prísť k dohode všetkých politických subjektov. Tu sa nedá diktovať, že niečo povie väčšina a menšina to musí akceptovať. Bolo by dobré, aby všetky voľby boli unifikované a riadili sa jednými pravidlami so špecifikami, ktoré k tomu patria. Musíme uvažovať aj o ich možnom spájaní, pretože 2014 je supervolebný rok, takže niektoré termíny volieb by sa postupne mohli dať dokopy.

Dlhodobo sa hovorí o zavedení horných limitov na financovanie predvolebnej kampane...

To nie je cesta. Netreba limitovať hornú hranicu volebnej kampane, ale ukladať veľmi prísne povinnosti účastníkom politickej súťaže, že musia preukázať legitímny, čistý zdroj peňazí.

Vo svojom volebnom programe hlavný dôraz kladiete na vytvorenie stabilnej vlády. Akých partnerov vidíte pre Smer-SD, aby sa po vyše roku nestalo to, čo bývalej koalícii?

Nedá sa vládnuť s ľuďmi, ktorí vôbec nevedia, čo chcú a ktorých jediným cieľom politiky je byť na televíznej obrazovke. Po skúsenostiach, ktoré máme s takými subjektmi ako bola ANO, SOP a teraz SaS, musí byť každá normálna strana, ktorá tu pôsobí 20 rokov, mimoriadne opatrná, keď uvažuje nad tým, či si znovu niečo začne so stranou, o ktorej komplexne nič nevieme. Zdá sa, že niektorí politici vo svojich osobných ambíciách vedia prekročiť aj túto hranicu. Prečo Mikuláš Dzurinda neustále rozpráva o širokej pravicovej koalícii? No lebo iba v takejto širokej pravicovej koalícii môže byť premiérom. Nikoho nevylučujeme z možnej spolupráce. Ale zdá sa, že sa mimoriadne zužuje okruh politických strán, s ktorými je to reálne a pravdepodobné. Dnes môžem povedať, že keby mal Smer-SD 70 hlasov a SaS 15 hlasov, tak máme 85 a môžeme spoločne vládnuť, ale to by nešlo. Pritom ich nebudeme vylučovať.

Sú možno dve – tri strany, kde spolupráca prichádza v budúcnosti reálne do úvahy. Veľmi by sme privítali, keby bola dvojkoalícia, lebo tá bude stačiť na zostavenie vlády. Otázne je, či niekto naberie odvahu.

Nevylučujete z povolebnej spolupráce ani Matovičovcov?

Takto to nestaviame. Každý, kto má päť percent a viac, sa má právo uchádzať o rozhovory o zostavení vlády. To je naša generálna línia, ale tá musí mať aj reálny obsah. A keď si zreálnime, kto tu každý je, tak sa pohybujeme niekde pri KDH, Moste-Híd a SNS. Vláda sa však nebude zostavovať tak, že sa stretnú tí dvaja, ktorí budú mať väčšinu, ale tí, ktorí sa budú vedieť dohodnúť.

Niektoré prieskumy verejnej mienky však ukazujú na to, že Smer-SD by mohol mať dosť kresiel aj na samostatné vládnutie...

To, čo sa niekedy zdalo nemožné, môže za istých okolností viesť k tomu, že by sme vedeli nájsť stranu, ktorá vyhrá voľby tak, že bude mať viac ako 75 mandátov. Keby sa aj stalo, že Smer-SD získa takýto výsledok, určite by sme hľadali partnera. Pretože je veľmi dobré mať vo vláde systém váh a bŕzd. Keď máte partnera, ktorý je zodpovedný za svoje rezorty a súčasne si pozeráte na prsty, tak sa pri rokovaniach vytvára tlak.

Ak sa dostanete do vlády a vyberiete si partnerov, z ktorých priorít určite neustúpite?

Margaret Thatcherová raz povedala, že kompromis je to, čo vám zostane, keď sa nedohodnete. V prípade nového vládneho programu to bude presne o tomto. Budú to všetko veľmi významné kompromisy. Preto teraz búchať po stole a povedať, že toto sú veci, ktoré nikdy nemôžeme schváliť, by bolo príliš predčasné, pretože každý bude musieť ustúpiť zo svojich pozícií.

Lenže tak, ako by kresťanskí demokrati nikdy nesúhlasili so zavedením homosexuálneho partnerstva, tak my nebudeme súhlasiť s privatizáciou strategického majetku. Sú nejaké piliere, ktoré sú typické pre politické strany. Mňa zaujíma predovšetkým to, ako naštartovať hospodársky rast a zamestnanosť. Nevnímam riešenia ako čisto pravicové alebo ľavicové, lebo sa ukazuje, že sa dá nájsť rozumný stred. Dôležitá bude pre nás ochranárska politika štátu a budeme veľmi prísni v oblasti regulácie cien energií.

Predstavitelia končiacej vlády opakovane tvrdia, že po predchádzajúcom kabinete zdedili rozvrátené verejné financie a že za krátky čas sa im podarilo výrazné ozdravenie rozpočtu. Ako hodnotíte činnosť vlády v tejto oblasti?

Ozdravenie rozpočtu zvýšením daní, predovšetkým DPH a spotrebných daní, je veľmi jednoduché. To dokáže každý, na to nepotrebujete byť ani politikom. Stačí, keď posadíte do vlády dvoch účtovníkov a poviete im, toto zoškrtáte a tu zavediete vyššie dane, lebo toľkoto peňazí potrebujeme, a máte menší rozdiel v deficite. Iné je, čo bude v roku 2012, to ma zaujíma. Pretože v roku 2011 to urobili presne metódou rež, sekaj, zdražuj, zvyšuj spotrebné dane. Zrazu prišiel rok 2012, sú tu voľby a už pravicoví politici nemajú odvahu robiť niečo podobné, pretože zistili, že to má katastrofálne dôsledky pre štát. Samotná vláda v januári 2011 priznala, že keď zvýši DPH a urobí škrty, tak to bude viesť k inflácii, vyššej nezamestnanosti a poklesu hospodárskeho rastu. Všetky tieto tri faktory nastali. Plus zastavili veľké verejné investície.

V roku 2012 Slovensko nemá šancu dosiahnuť deficit, ktorý naplánovala pravica, to je dnes úplne evidentné. Deficit bude podľa mňa niekde medzi 6 a 7 %, nie naplánovaných 4,6 %. Musím povedať, že Ivan Mikloš absolútne zlyhal pri konsolidácii verejných financií. Je veľmi ľahké zoškrtať a zdražovať, ale to je málo.

Ako by ste teda vy ozdravovali verejné financie?

Nám veľmi vyhovuje to, čo hovorí v posledných dňoch Európska únia, že len škrty a šetrenie vedú k spomaleniu rastu a ešte väčším problémom. Musí tu byť nejaká aktívna politika vo vzťahu k zamestnanosti a hospodárskemu rastu. Nová vláda si musí sadnúť a povedať - ideme zvyšovať dane? Ako ich ideme zvyšovať? Náš názor poznáte. Zvyšovať bohatým a silným, nedotýkať sa ľudí s priemernými a nízkymi platmi. Nezvyšovať DPH na základné produkty. DPH na luxus, s týmto nemáme žiadny problém. Dohodli sme sa na zvýšení daní v nejakom objeme, ideme robiť nejaké škrty? Dobre, poďme sa baviť, aké. Ideme zrušiť špecializovanú štátnu správu na krajskej úrovni? My zdvíhame ruku, áno, ideme. Ideme ešte okresávať, ak sa dá, počet štátnych úradníkov? Dobre, poďme sa o tom rozprávať.

A potom príde otázka B. Máme nejaké peniaze, umelo, tým, že sme zoškrtali, sme trochu znížili deficit, a čo ďalej? Nič sme nevyriešili, pretože v roku 2013 sa nám to ako bumerang vráti a bude ešte väčšia nezamestnanosť a ešte horší hospodársky rast. Čiže musíme zdroje, ktoré sa získajú vyššími daňami a škrtmi, racionálne rozdeliť. Časť musí ísť na znižovanie deficitu, ale časť musí ísť ako stimul do hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Inak to nemôže fungovať. Aj preto sa znovu plne hlásime k PPP projektom, sú to súkromné zdroje, ktoré viete dostať do obehu a ktoré vám stimulujú hospodársky rast.

Foto: TASR

Deficit podľa vás tento rok nebude taký, ako je naplánovaný. Ste pripravení po voľbách, keď budete súčasťou vlády, na okamžité zmeny tohtoročného rozpočtu, alebo sa zameriate skôr na ďalší rok?

Budeme predovšetkým čakať na reálne odhady hospodárskeho rastu. Rozpočet je postavený na raste 1,7 % a aj tak sú v ňom niektoré položky, ktoré sú pomerne fiktívne. Potom musí nová vláda, nech už bude akákoľvek, prispôsobiť rozpočet novým číslam. Už dnes je jasné, že tá cifra bude nižšia ako 1,7 %, a vláda musí prijať opatrenia, aby sme sa pokúsili udržať deficit v nejakej normálnej hranici. Ale nemôže sa deficit riešiť tak, že po vás zostane spálená zem. Musia byť urobené opatrenia pri úplnej ochrane ľudí. Opatrenia musia prísť, ale musí sa brať veľký zreteľ na to, aby tieto opatrenia netlmili hospodársky rast a nedotýkali sa tých, ktorí to už nevedia zvládnuť. Musí tu byť významná ochranárska funkcia štátu a miera solidarity musí byť takisto veľká.

Keď sa pozerám na zisky bánk, zachytil som informáciu, že banky dosiahli rekordný zisk. A čo nám bráni si s nimi sadnúť a povedať - priatelia, je obdobie, kedy musíte prispieť. Nie natrvalo, ale teraz potrebujeme konsolidovať. Aj oni musia mať záujem na tom, aby ľudia chodili do roboty, aby si brali hypotéky, aby normálne žili. Tak sa poďme dohodnúť, že na štyri, päť rokov sa urobia prechodné rozhodnutia na konsolidáciu verejných financií a na podporu hospodárskeho rastu. Musia to pochopiť. Keď to nepochopia, tak pôjdu sami proti sebe. Tam by som hľadal peniaze. Vždy im viete vyjsť aj nejako v ústrety, viete na druhej strane prijať nejaké rozhodnutia, ktoré pre nich môžu byť zaujímavé. Peniaze treba hľadať tam, kde sú, nie tam, kde nie sú.

Čiže si viete predstaviť dodatočné zdanenie bánk?

Viete, že sme navrhovali sadzbu osobitného odvodu na úrovni 0,8 % a bola schválená sadzba iba 0,4 %. Treba možno s bankami hovoriť aj inak, či a za akých podmienok sú pripravené uvoľniť obrovský kapitál, ktorý v tých bankách je, na podporu veľkých investícií. V súčasnosti je kríza dôvery, nie kríza peňazí. Peňazí je v bankách nenormálne množstvo, ale sú zmrazené. Musíme presvedčiť bankový sektor, aby aktívnejšie vstúpil do vecí, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia.

Potrebujeme napríklad navýšiť imanie Eximbanky, pokiaľ ide o podporu zahraničného obchodu, tu máme obrovské slabiny. Nepodporujeme slovenské firmy smerom von. Musíme si povedať, ako budeme dávať stimuly a kde zoberieme peniaze na hospodárske stimuly. Som veľký zástanca toho, že poďme podporovať zabehnuté, veľké slovenské firmy, ktoré sa nezdvihnú, nepobalia do piatich kufrov a neodídu z republiky preč. Keby sme dali dnes Podbrezovej, Tatravagónke v Poprade alebo nejakej inej veľkej slovenskej spoločnosti investičný stimul, garantujem, že vytvoria viac pracovných miest, stálych a trvalých, ako nejaký malý investor, ktorý príde zo zahraničia. Pritom si vážim zahraničných investorov.

Slovensko sa už pred pár rokmi zaviazalo, že v roku 2013 stlačí deficit pod 3 %. Považujete tento cieľ za reálny a hlásite sa k nemu?

Je to vec dohody všetkých zainteresovaných na Slovensku, či sú pripravení zúčastniť sa na takejto konsolidácii verejných financií. Ak to bude tak, že otvoríme túto tému a povieme si, toto je záväzok, 3 % v roku 2013, a banky povedia, že ani za čerta, podnikatelia povedia, ani čertovi a každý vám bude odkazovať, vyberte si to od ľudí, tak potom bude daňová vojna. Každý musí zvážiť, ako sa k tomu postaví, či bude chcieť byť súčasťou celospoločenskej dohody, ktorú dnes Slovensko potrebuje viac ako inokedy. Ak budeme vo vláde, budeme uprednostňovať dohody. Je to najlepší spôsob, neuveriteľne sa nám to osvedčilo pri krízovej rade. Čo sa na krízovej rade dohodlo, všetci s tým súhlasili. Zamestnávatelia, zamestnanci, cirkvi, banky, monopoly, všetci tam sedeli, to rozhodnutie prešlo ľahko a nikto ho nespochybňoval.

Opäť je taká doba. Máme pred sebou neuveriteľne náročný cieľ, ozdravovanie verejných financií na budúci rok, pri našom pohľade, že musí súčasne s tým byť aj podpora zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Takto treba tú tému položiť na stôl po 10. marci, zavolať si zainteresovaných ľudí a vyzvať ich – povedzte, ako je každý pripravený prispieť k tomuto cieľu. Nie je možné, že 10 z 12 povedia, že my s tým nič nemáme, riešte si to, ako chcete. Potom bude musieť rozhodnúť štát a bude musieť rozhodovať autoritatívne. Ja som za dohodu, aby každý v horizonte nejakých štyroch rokov povedal – takto idem prispieť ku konsolidácii verejných financií, k podpore hospodárskeho rastu.

Európski lídri na januárovom summite schválili ešte prísnejšie rozpočtové pravidlá ako doteraz. Ako sa pozeráte na potrebu a použiteľnosť týchto prísnejších pravidiel v praxi?

My nie sme proti prísnejším pravidlám, pretože je tu skúsenosť zo správania sa Grécka, Španielska, Portugalska. Každý vie, že financie musia byť pod kontrolou. Nemôžete mať príjem 100 eur a minúť 300 eur, takto to dlhodobo nejde. Čiže my sme za prísnejšie rozpočtové pravidlá, ale nie za nereálne politické ciele. To sú také výkriky, len preto, že si niekto myslí, že nimi upokojí finančné trhy. Mne to je až smiešne, že sa zorganizuje mimoriadny summit, všetci sa trasú, prijmú sa rozhodnutia, urobí sa obrovská tlačová konferencia, trhy sa upokoja na 3,5 minúty a sú zase tam, kde boli predtým. Dnes je to už zrejmé, rozhodnutia na Európskej rade sa už prijímajú s menším pátosom, už to nie je mimoriadne a historické. Lebo aj lídri EÚ zistili, že vzťah k finančným trhom je niekde úplne inde a to, čo možno v minulosti malo vplyv na finančné trhy, dnes už vôbec nemá vplyv. Je to otázka regulácie finančných trhov, o ničom inom sa netreba baviť. Či naberú štáty odvahu a povedia si, ideme kontrolovať a regulovať finančné trhy, alebo sa celá Európa postaví a povie, že chce fiškálnu úniu.

Eurozóna je v súčasnosti v najväčšej kríze vo svojej histórii, ako sa pozeráte na budúcnosť tohto zoskupenia, ktorého je Slovensko už niekoľko rokov členom? Myslíte si, že sa udrží pokope, alebo sa rozdelí na nejaké menšie celky?

Eurozóna je pre nás veľmi podstatná a ak sa bude držať, tak Slovensko sa jej takisto musí veľmi významne držať. Musíme sa držať veľkých európskych krajín. Domnievam sa, že akýkoľvek rozpad eurozóny, akýkoľvek návrat od eura k národnej mene by bol ekonomickou samovraždou. Čo by sa udialo s vkladmi ľudí, čo by sa udialo v ekonomike, to sú nepredstaviteľné veci. Aj preto som presvedčený, že veľké ekonomiky budú ochotné robiť všetko preto, aby euro zostalo. Či dôjde k nejakému okliešteniu počtu krajín, ktoré majú euro, to už je druhá vec. Keby aj k tomu malo prísť, že sa vytvoria nejaké dva kluby, tak Slovensko musí mať záujem a robiť všetko pre to, byť v tom silnejšom klube.

Odchádzajúci kabinet sa vlani pokúšal presadiť zásadnú odvodovú reformu, mala sa napríklad zaviesť superhrubá mzda či parametrické zmeny v dôchodkovom systéme. Kvôli pádu vlády sa to už nepodarilo zrealizovať, ako hodnotíte túto snahu?

Chvalabohu, že sa im to nepodarilo.

Viaceré analýzy ale poukazujú na to, že dôchodkový systém na Slovensku je z dlhodobého pohľadu neudržateľný. Aké zmeny by ste presadzovali, ak by vaša strana bola súčasťou vlády?

Neudržateľný je preto, lebo sme 18-% odvod rozdelili v pomere 9 ku 9, 9 % ide do DSS a 9 % do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa, ktorá má záväzky voči ľuďom, musí dostávať každý rok od štátu viac ako miliardu eur. Keď musíte dať do Sociálnej poisťovne miliardu eur, aby bola schopná plniť si záväzky voči ľuďom, ktorí na to majú právny nárok, potom je to neudržateľné.

Opäť je to na veľkú diskusiu. Mňa predovšetkým zaujíma, ako využiť zdroje, ktoré sú v druhom pilieri a ako s týmito zdrojmi pomôcť hospodárskemu rastu. Toto je pre mňa prioritná otázka a keby som bol premiérom, tak si sadnem s predstaviteľmi DSS a hľadám odpoveď – máte tam naakumulované peniaze, ste veľmi konzervatívni pri nakladaní s nimi, poďme nájsť cestu, ako ich lepšie využiť. Toto ma zaujíma pri dôchodkovom systéme. Je pravda, že pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu a DSS, treba sa venovať aj vzájomným parametrom, vzájomným vzťahom. Ale to je na diskusiu, kde musí dôjsť k dohode. Takéto rozhodnutie sa nedá urobiť autoritatívne.

Viete si predstaviť aj zmeny v prvom, priebežnom dôchodkovom pilieri? Hovorí sa napríklad o naviazaní veku odchodu do dôchodku na zmenu veku dožitia, alebo o zmene valorizácie dôchodkov...

Nerád by som teraz robil akékoľvek vyjadrenia, pretože všetko bude záležať od toho, v akej ekonomickej a finančnej kondícii bude štát. Ale nie sme v žiadnom prípade prívrženci predlžovania veku odchodu do dôchodku. Nie preto, že je to príjemná téma, keď hovoríte, že ste proti predlžovaniu veku, ale preto, lebo ľudia na Slovensku reálne nie sú tak zdravotne pripravení na dlhšiu prácu, ako je to v zahraničí. Kvalita života na Slovensku v poslednom období nebola taká, aby sme si mohli dovoliť stále predlžovať vek odchodu do dôchodku. Preto sme v tomto konzervatívni a domnievame sa, že treba hľadať iné riešenia, ako je len predlžovanie veku a prenášanie všetkého iba na ľudí.