Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa zistení iniciatívy To dá rozum sú aj vysokoškolskí učitelia, ktorí nevedia, čo je plagiát.
Autor TASR
Bratislava 21. júla (TASR) - Pri súčasných kauzách sa netreba na plagiáty pozerať len z pohľadu systémového zlyhania. Je zrejmé, že tieto prípady poukazujú aj na individuálne zlyhania študentov a sú prípady, keď ľudia vedome podvádzajú. Pre TASR to uviedla expertka na vysoké školstvo Renáta Hall.
Situácia s plagiátmi na vysokých školách podľa Hall potvrdzuje zistenia z prieskumu iniciatívy To dá rozum. Z výsledkov vyplýva, že 84 percent študentov si myslí, že ich spolužiaci odovzdávajú plagiáty. "Príčinami môže byť jednak to, že sa nikdy neučili akademické písanie, k tomuto sa prihlásila až takmer tretina respondentov spomedzi vysokoškolákov. S tým súvisí, že pomerne veľká časť študentov nevie, ako písať, a nevie, čo je plagiát," poznamenala expertka. Zároveň časť študentov podľa nej vie, že im nehrozia za podvádzanie sankcie, lebo učitelia ich práce nečítajú. "Dôvodom tiež je, že časť študentov má príliš veľa predmetov v porovnaní so zahraničím, a teda musia písať pomerne veľa prác, čo sa nedá zvládnuť v dostatočnej kvalite a ide skôr o pro forma písanie," tvrdí Hall.
Podľa zistení iniciatívy To dá rozum sú aj vysokoškolskí učitelia, ktorí nevedia, čo je plagiát. "Ďalším problémom je, že učitelia majú mnoho povinností vrátane veľkej administratívnej záťaže a pri ich odmeňovaní sa dôraz kladie na vedecké výstupy a nie na kvalitné učenie. To, či učiteľ kvalitne odučí svojich študentov, teda či číta ich práce a dáva im spätnú väzbu, sa často neodzrkadľuje v ich hodnotení," poznamenala.
Hall tvrdí, že riešenie by malo byť tak na úrovni systému, ako aj jednotlivcov. "Najprv je potrebná podpora v zmysle rozvoja centier akademického písania a rozvoja pedagogických zručností. Toto by sa mohlo financovať zo štrukturálnych fondov a asistovať by pri tom mohli odborníci zo zahraničia, prípadne zo Slovenska," povedala Hall s tým, že systém by slúžil na rozvoj potrebných zručností u učiteľov, ale aj študentov. Ako ďalej doplnila, potrebné je nastaviť aj sankčné mechanizmy. "Na strane vysokých škôl by prípadné sankcie mohli prísť od akreditačnej agentúry, ktorá by mohla navrhnúť odobratie akreditácie v prípade, že by vysoká škola nemala dostatočne nastavené pravidlá na zabezpečovanie akademickej etiky," uviedla. Na strane jednotlivcov by to mala byť podľa nej legislatívna zmena, ktorá by umožňovala odoberanie titulov, respektíve možnosť, že sa človek sám vzdá titulu.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR po vzore Česka pripravilo zákon a do budúcna ním bude možné odoberať tituly. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) zákon zlepší aj algoritmy na kontrolu originality. Rezort spravodlivosti navrhuje novelou zákona o vysokých školách upraviť spätné preverovanie záverečných prác vysokými školami ako ich právo, pričom preverovanie sa nebude zákonom vyžadovať ako plošné a všeobecné, ale rozsah i dôvody preverovania sa ponechajú na samotnú vysokú školu.
Situácia s plagiátmi na vysokých školách podľa Hall potvrdzuje zistenia z prieskumu iniciatívy To dá rozum. Z výsledkov vyplýva, že 84 percent študentov si myslí, že ich spolužiaci odovzdávajú plagiáty. "Príčinami môže byť jednak to, že sa nikdy neučili akademické písanie, k tomuto sa prihlásila až takmer tretina respondentov spomedzi vysokoškolákov. S tým súvisí, že pomerne veľká časť študentov nevie, ako písať, a nevie, čo je plagiát," poznamenala expertka. Zároveň časť študentov podľa nej vie, že im nehrozia za podvádzanie sankcie, lebo učitelia ich práce nečítajú. "Dôvodom tiež je, že časť študentov má príliš veľa predmetov v porovnaní so zahraničím, a teda musia písať pomerne veľa prác, čo sa nedá zvládnuť v dostatočnej kvalite a ide skôr o pro forma písanie," tvrdí Hall.
Podľa zistení iniciatívy To dá rozum sú aj vysokoškolskí učitelia, ktorí nevedia, čo je plagiát. "Ďalším problémom je, že učitelia majú mnoho povinností vrátane veľkej administratívnej záťaže a pri ich odmeňovaní sa dôraz kladie na vedecké výstupy a nie na kvalitné učenie. To, či učiteľ kvalitne odučí svojich študentov, teda či číta ich práce a dáva im spätnú väzbu, sa často neodzrkadľuje v ich hodnotení," poznamenala.
Hall tvrdí, že riešenie by malo byť tak na úrovni systému, ako aj jednotlivcov. "Najprv je potrebná podpora v zmysle rozvoja centier akademického písania a rozvoja pedagogických zručností. Toto by sa mohlo financovať zo štrukturálnych fondov a asistovať by pri tom mohli odborníci zo zahraničia, prípadne zo Slovenska," povedala Hall s tým, že systém by slúžil na rozvoj potrebných zručností u učiteľov, ale aj študentov. Ako ďalej doplnila, potrebné je nastaviť aj sankčné mechanizmy. "Na strane vysokých škôl by prípadné sankcie mohli prísť od akreditačnej agentúry, ktorá by mohla navrhnúť odobratie akreditácie v prípade, že by vysoká škola nemala dostatočne nastavené pravidlá na zabezpečovanie akademickej etiky," uviedla. Na strane jednotlivcov by to mala byť podľa nej legislatívna zmena, ktorá by umožňovala odoberanie titulov, respektíve možnosť, že sa človek sám vzdá titulu.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR po vzore Česka pripravilo zákon a do budúcna ním bude možné odoberať tituly. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) zákon zlepší aj algoritmy na kontrolu originality. Rezort spravodlivosti navrhuje novelou zákona o vysokých školách upraviť spätné preverovanie záverečných prác vysokými školami ako ich právo, pričom preverovanie sa nebude zákonom vyžadovať ako plošné a všeobecné, ale rozsah i dôvody preverovania sa ponechajú na samotnú vysokú školu.
