Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nesmierne si cením toto ocenenie, ale nepatrí iba mne, komentoval Imrich udelenie Krištáľového krídla, ktoré si prevzal na galavečere (4. 3.) v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) – Richard Imrich, ktorý sa zaslúžil o to, že od minulého roku majú slovenskí pacienti so zriedkavým ochorením alkaptonúria k dispozícii účinnú liečbu, je laureátom Krištáľového krídla za rok 2022 v kategórii medicína a veda. Spolu so svojimi kolegami sa podieľal na vývoji liečiva nitizinón, ktorý sa ukázal ako účinný liek pre tzv. chorobu čiernych kostí.
"Nesmierne si cením toto ocenenie, ale nepatrí iba mne," komentoval Imrich udelenie Krištáľového krídla, ktoré si prevzal na galavečere (4. 3.) v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave. "Bol som veľmi potešený a cítil som zadosťučinenie za tie roky práce, lebo nebola to otázka len roku 2022, ale posledných vyše desiatich rokov," povedal pre TASR laureát. Dlhodobá história nitizinónu, ktorý Európska lieková agentúra schválila ako účinnú a bezpečnú liečbu pre pacientov zriedkavého dedičného metabolického ochorenia alkaptonúria, začala podľa Imricha v 80. rokoch vo Švédsku, kde chemici zistili, že by mohol byť teoreticky použiteľný na "chorobu čiernych kostí".
Po roku 2000 prebehlo v USA krátke klinické testovanie, ktoré nebolo efektívne. Veľa sa zmenilo v čase, keď sa lieku na alkaptonúriu začal venovať Brit Nick Sireau. S profesorom Rangom z Liverpoolu vytvorili konzorcium výskumníkov, ktoré získalo grant Európskej únie. "Oslovili aj nás s profesorom Rovenským, s ktorým sme v roku 2011 spoločne začínali slovenskú vetvu výskumu," vysvetľuje Imrich. Ďakovnú reč venoval všetkým, ktorí sa podieľali na výskume v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch, Biomedicínskom centre SAV i v centrách v Liverpoole a Paríži.
Slovensko zohralo svoju úlohu vo vývojovej fáze liečiva, pretože práve u nás je najvyšší výskyt ochorenia "čiernych kostí" na svete. "To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo nás Nick s Rangom oslovili, pretože na klinickú štúdiu je potrebný dostatočný počet pacientov," vysvetľuje Imrich. Genetické mutácie spôsobujúce "chorobu čiernych kostí", sa podľa vedca zakoncertovali v odľahlých regiónoch na Kysuciach a Orave, kde ešte v minulom storočí pretrvával izolovaný spôsob života a príbuzenské sobáše. Podobné miesta sú v Jordánsku, Indii, ale aj Dominikánskej republike.
"Je to genetické ochorenie, ktoré postihuje relatívne malý počet ľudí na svete," poznamenal Imrich, ktorý presadil používanie nitizinónu aj na Slovensku. Vďaka nemu ho má k dispozícii vyše 200 slovenských pacientov. "Osobne by som bol veľmi rád, aby sa mi podarilo ešte v živote mať za sebou jeden takýto výskum, ktorý by viedol k zlepšeniu kvality života a zdravia pacientov," povedal Imrich. Podčiarkol, že veľká vďaka patrí hlavne pacientom samotným, ktorí absolvovali klinické skúšky. "Bez ich spolupráce a ochoty by sme neboli schopní dokázať, či nitizinón naozaj funguje."
"Nesmierne si cením toto ocenenie, ale nepatrí iba mne," komentoval Imrich udelenie Krištáľového krídla, ktoré si prevzal na galavečere (4. 3.) v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave. "Bol som veľmi potešený a cítil som zadosťučinenie za tie roky práce, lebo nebola to otázka len roku 2022, ale posledných vyše desiatich rokov," povedal pre TASR laureát. Dlhodobá história nitizinónu, ktorý Európska lieková agentúra schválila ako účinnú a bezpečnú liečbu pre pacientov zriedkavého dedičného metabolického ochorenia alkaptonúria, začala podľa Imricha v 80. rokoch vo Švédsku, kde chemici zistili, že by mohol byť teoreticky použiteľný na "chorobu čiernych kostí".
Po roku 2000 prebehlo v USA krátke klinické testovanie, ktoré nebolo efektívne. Veľa sa zmenilo v čase, keď sa lieku na alkaptonúriu začal venovať Brit Nick Sireau. S profesorom Rangom z Liverpoolu vytvorili konzorcium výskumníkov, ktoré získalo grant Európskej únie. "Oslovili aj nás s profesorom Rovenským, s ktorým sme v roku 2011 spoločne začínali slovenskú vetvu výskumu," vysvetľuje Imrich. Ďakovnú reč venoval všetkým, ktorí sa podieľali na výskume v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch, Biomedicínskom centre SAV i v centrách v Liverpoole a Paríži.
Slovensko zohralo svoju úlohu vo vývojovej fáze liečiva, pretože práve u nás je najvyšší výskyt ochorenia "čiernych kostí" na svete. "To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo nás Nick s Rangom oslovili, pretože na klinickú štúdiu je potrebný dostatočný počet pacientov," vysvetľuje Imrich. Genetické mutácie spôsobujúce "chorobu čiernych kostí", sa podľa vedca zakoncertovali v odľahlých regiónoch na Kysuciach a Orave, kde ešte v minulom storočí pretrvával izolovaný spôsob života a príbuzenské sobáše. Podobné miesta sú v Jordánsku, Indii, ale aj Dominikánskej republike.
"Je to genetické ochorenie, ktoré postihuje relatívne malý počet ľudí na svete," poznamenal Imrich, ktorý presadil používanie nitizinónu aj na Slovensku. Vďaka nemu ho má k dispozícii vyše 200 slovenských pacientov. "Osobne by som bol veľmi rád, aby sa mi podarilo ešte v živote mať za sebou jeden takýto výskum, ktorý by viedol k zlepšeniu kvality života a zdravia pacientov," povedal Imrich. Podčiarkol, že veľká vďaka patrí hlavne pacientom samotným, ktorí absolvovali klinické skúšky. "Bez ich spolupráce a ochoty by sme neboli schopní dokázať, či nitizinón naozaj funguje."
