Bratislava 2. júna (TASR) – Univerzita Komenského (UK) v Bratislave oslavuje v tomto roku 100. výročie od svojho založenia. Podstatnejšie ako oslavy tohto výročia je však podľa prorektora UK pre vonkajšie vzťahy Radomíra Masaryka to, aby sa z UK stala moderná európska univerzita. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky Masaryk povedal aj to, ako bude pokračovať rekonštrukcia internátov v Mlynskej doline, ako zabrániť odlevu slovenských študentov do zahraničia, ale aj to, ako prilákať tých zahraničných do hlavného mesta.

Aká je vízia na nasledujúce roky? Kam by ste chceli UK spolu s rektorom Marekom Števčekom doviesť počas vášho funkčného obdobia?

Našou hlavnou víziou je, aby sa UK stala modernou európskou univerzitou. My sme doteraz zvykli hovoriť o našej škole, že je najväčšia a najstaršia, a pomaly od toho upúšťame. Nie je pre nás až také podstatné definovať sa v rámci Slovenska, ale chceme byť plnohodnotným hráčom medzi univerzitami v európskom, a úplne ideálne aj vo svetovom priestore.

Ako sa to dá dosiahnuť?

V prvom rade tak, že budeme pokračovať v kladení obrovského dôrazu na kvalitu, hlavne na kvalitu vedy. Pozrel som si niektoré údaje a zistil som, že na Slovensku sa viac ako jedna štvrtina najkvalitnejších vedeckých článkov vyprodukuje na tejto univerzite. To znamená, že máme 35 vysokých škôl a štvrtinu kvalitnej vedy robí UK. Ja si myslím, že toto je skvelý základ, na ktorom sa dá stavať. Druhá vec je zlepšovať služby študentom. Je to niečo, čo študenti vnímajú veľmi priamo. Potrebujeme zlepšovať našu kvalitu prednášok aj servis, ktorý poskytujeme.

Prečo študenti odchádzajú za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia? Prečo nezostávajú študovať na Slovensku, napríklad aj na najväčšej univerzite v krajine?

Časť toho spočíva v tom, že české školy výrazne viac investujú do marketingu a do toho, aby našich študentov oslovovali. Trošku skôr prišli na to, že budú klesať populačné ročníky, a veľmi intenzívne sa zamerali na to, aby našich študentov oslovovali a lákali k nim. Okrem toho sa u nás vytvoril taký mýtus, že česká škola je dobrá škola. Pri niektorých odboroch to platí, ale pri niektorých je naša kvalita s ich porovnateľná, pri iných odboroch dokážeme ponúknuť viac. Je to niečo, s čím musíme pracovať. Bohužiaľ, trošku sme zaspali, a preto musíme našim študentom jasne vysvetľovať, že u nás dostanú rovnakú kvalitu ako v Česku.

Spomenuli ste zmeny, ktoré sa týkajú marketingu. Čo iné okrem toho by sa malo ešte vylepšiť?

Musíme byť presvedčivejší. Musíme jasne zdôrazňovať to, aké sú kvality u nás. To, v čom niekedy zaostávame, sú služby študentom. Ide o balík služieb, napríklad, že na začiatku štúdia dostanú všetky potrebné informácie. Túto stránku potrebujeme zlepšovať.

Napriek tomu, že množstvo študentov odchádza študovať aj do neďalekého Brna, Prahy či Viedne, je UK jednotkou na vysokoškolskom trhu. Čím je to spôsobené?

Nie je to nevyhnutne tradícia. Najlepším argumentom je, že štvrtina najkvalitnejšej slovenskej vedy sa vytvorí na UK. Od tohto závisí kvalita vzdelávania. Väčšina študentov nevidí priamy vzťah medzi štúdiom a tým, že ich prednášajúci píše články do špičkových časopisov, nemusia tie články čítať po večeroch. Ale to, že ich ten učiteľ píše, znamená, že má prístup k najšpičkovejšiemu poznaniu, chodí na konferencie a vie, čo sa deje v jeho odbore.

A čo študenti zo zahraničia? Ako a čím ich môže univerzita prilákať, aby si vybrali na svoje štúdium pobyt v hlavnom meste?

V tomto smere sa nám celkom darí. Myslím si, že ten trend sa už začal. Dlhodobo oslovujeme študentov z iných krajín, napríklad z Grécka, Nórska, Nemecka či z Iránu. Bratislava môže prilákať študentov tým, že v tomto smere sa dá nájsť uplatnenie vo viacerých odboroch. Ak máte rozkošnú univerzitu v malebnom mestečku, tak tam možno študent prežije krásne roky, ale keď skončí, musí odísť preč. Zatiaľ čo v Bratislave si už počas štúdia môže nájsť prácu. A to je jeden veľký benefit, ktorý Bratislava ponúka aj ľuďom z iných krajín sveta.

Nedávno rektor pre TASR uviedol, že štúdium na univerzite chce zmodernizovať napríklad aj zavedením elektronických indexov a zrušením ich papierových predchodcov, čo sa už stalo a od nového akademického roka by sa už mali používať len elektronické indexy. Akým ďalším spôsobom ešte plánujete pristúpiť k modernizácii?

Plánujeme pokračovať v digitalizácii ostatných procesov, aby študentský informačný systém fungoval naozaj dobre a aby bol čo najjednoduchší. Dôležité bude zjednodušiť aj proces podávania prihlášok, aby tam bolo čo najmenej papierovania a posielania potvrdení. Chceme, aby sa všetky tieto procesy dali spraviť elektronicky.

Študenti pri výbere vysokej školy často riešia aj otázku ubytovania. Postupnou obnovou by mali prejsť viaceré vysokoškolské internáty nielen v hlavnom meste, ale aj na Slovensku. Vy ste však obnovu ubytovania pre študentov v Mlynskej doline zastavili pre problémy v projektovej dokumentácii. Nový termín začatia prác zatiaľ známy nie je. Ako sa bude v tomto smere pokračovať?

Po tom, ako sa rektor oboznámil so situáciou, urobil veľmi zrelé rozhodnutie. Rozhodol sa, že radšej rekonštrukciu teraz nespustí. V stave, v akom to je momentálne pripravené, by sa rekonštrukcia mohla predlžovať. Dúfame, že čo najrýchlejšie sa nedostatky budú dať opraviť. Ideálne do budúceho roka by mohli byť podklady pripravené a bude možné spustiť rekonštrukciu.

Ako dlho bude rekonštrukcia trvať? Nebude mať pri jej realizácii UK nedostatok ubytovacích miest pre študentov?

Rekonštrukcia by mala trvať rok alebo dva roky. Napriek tomu by nemal nastať masívny výpadok ubytovacích miest, pretože UK má pomerne dosť ubytovacích kapacít a časť z nich poskytuje aj iným školám. Samozrejme, túto službu počas tých dvoch rokov nebudeme môcť ponúkať. Budeme sa snažiť všetko nastaviť tak, aby nenastal žiaden výpadok.

Pozrime sa aj na financovanie vysokých škôl. Ako to vidíte vy, sú slovenské vysoké školy finančne poddimenzované a zaslúžili by si väčší balík peňazí?

Musíme si uvedomiť, kde je reálna kvalita a kde sa robí skutočná veda. Samozrejme, tarifné platy v akademickej sfére sú veľmi nízke, čo je problém. Preto veľa akademikov nevyhnutne potrebuje mať aj druhú prácu. Druhým problémom je, že by sme mali výrazne zlepšovať naše grantové zdroje. Mali by sme posilňovať grantové agentúry, dávať im viac zdrojov a zvyšovať transparentnosť procesov, akými rozhodujú. Pri súčasnom nastavení financovania vedy a školstva je veľmi ťažké ostať konkurencieschopný vo svetovom meradle. Je malým zázrakom, že v niektorých oblastiach sa nám to napriek tomu darí.

UK má vo svojich radoch množstvo odborníkov a vedcov. Napriek tomu je oblasť vedy a výskumu na Slovensku všeobecne podceňovaná. Aké riešenia v záujme väčšej miery podpory vedy a výskumu na UK navrhujete?

Interne v rámci UK momentálne vznikajú nové rady pre kvalitu, kde budeme diskutovať o tom, ako zvýšiť kvalitu hlavne pedagogickej činnosti. Čo sa týka vedy, naša univerzita nedávno rozdelila štvrť milióna v podobe grantov pre mladých vedeckých pracovníkov. Ja si myslím, že toto je prístup, ktorý by sme mali podporovať, a teda dávať čo najviac zdrojov do grantových schém.

Čo vy a študenti? Často sa stáva, že mladí ľudia majú zaujímavé nápady, no nie vždy nájdu podporu aj od samotného vedenia škôl. Budete vy spolu s rektorom z tých, ktorí budú mať svoje dvere pre nich otvorené?

Prednášam na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK a tam sme zvyknutí na to, že komunikácia so študentmi funguje otvorene a priamo. Študenti, keď majú nejaký zaujímavý nápad, môžu ísť za dekankou, ktorá si ich vypočuje a podporí ich. Podporujeme akékoľvek iniciatívy študentov od festivalu cez študentský bufet, ktorý funguje len z lokálnych surovín, až po komunitnú záhradu. Podpora študentských nápadov je obrovská. Rektor zmýšľa podobne a je to človek, ktorý podporí dobrý nápad. Záleží mu na tom, aby sa študenti na UK cítili dobre.

Storočnica UK je významným míľnikom v dejinách slovenského školstva. Čo považujete za najväčšie výzvy do nasledujúcich rokov?

Najväčšia výzva pre mňa je, že by sme sa mali snažiť bojovať s dehonestovaním vzdelania. Minule som videl tričko s nápisom "Vysoká škola života". Tento výraz mi symbolizuje pohŕdanie vzdelaním. A to je problém. Musíme presviedčať spoločnosť, že univerzitné vzdelanie ako forma určitého disciplinovaného myslenia má obrovský význam a bez neho sa naša spoločnosť nepohne ďalej.

Toto významné výročie univerzity vnímajú najmä zamestnanci, študenti, ale aj absolventi školy. Čo však širšia verejnosť? Myslíte si, že je dostatočne informovaná o tejto udalosti?

Správy o blížiacej sa storočnici sa začali rozoberať spolu so začiatkom 100. akademického roka v septembri 2018 prostredníctvom rôznych kanálov. Odznievajú v médiách, na sociálnych sieťach a podobne. Okrem toho Národná banka Slovenska vydá pri tejto príležitosti pamätnú mincu a Slovenská pošta poštovú známku. Bratislavčanom sa univerzita pripomína farebnou električkou, ktorá jazdí po meste pol roka a pripomína naše výročie. Ľudia vidia, že sa dejú zmeny. Pre nás však nie sú dôležité tá vonkajšia stránka či oslavy magického výročia. Pre nás je dôležité, aby univerzita robila to, čo má, a aby bola lepšia. Aby sme nezaspali na vavrínoch, ale aby sme pracovali na tom, aby sa z nás stala jedna špičková európska univerzita. A to je podstatnejšie ako oslavy.

Ako sa podľa vás univerzita za tých 100 rokov zmenila? Čo významné ju poznačilo?

Pre mňa najvýznamnejšia zmena bol rok 1989. Je symbolické, že na Slovensku práve v začiatkoch revolúcie zohrala UK veľkú úlohu. Veľa diskusií sa konalo na Filozofickej fakulte UK a v našej aule. Bol to začiatok všetkých procesov zmeny. V tom období sme sa otvorili svetu. Keď sa rozprávam so staršími kolegami, ktorí mi hovoria, čo museli podstúpiť, aby sa dostali na konferenciu niekde do zahraničia, je to niečo neuveriteľné. Dnes je pre lepších výskumníkov spolupráca so zahraničnými kolegami samozrejmosťou. To, čo bolo pred 30 rokmi zázrakom, je dnes úplne bežné.

Čo je potrebné robiť pre to, aby bola UK aj o ďalších 100 rokov jednotkou na slovenskom trhu?

Najdôležitejšie je, aby sme pokračovali v tom, čo robíme, a robili si naďalej poctivo svoju prácu.

Časť sprievodných podujatí pri príležitosti storočnice sa už uskutočnila. Avšak centrálne oslavy sú ešte pred nami. Čo je pripravené?

V marci sa konalo podujatie pre študentov a verejnosť s názvom 100 rokov s Amosom, v máji sme mali študentský festival Amosfest. Pripravujeme internú akciu pre zamestnancov v Botanickej záhrade UK. Naše oslavy vyvrcholia koncom júna, keď chystáme otvorenie veľkej výstavy v Múzeu mesta Bratislavy. Veľké akademické zhromaždenie chystáme 27. júna. Rektor udelí zlatú medailu UK. Okrem toho pripravujeme viacero sprievodných podujatí, napríklad uvedenie spomínanej výročnej poštovej známky a zberateľskej mince. Koncom mesiaca sa bude konať aj premiéra sinfonietty, ktorú pre UK skomponoval Marián Lejava.

Čo by ste popriali univerzite do nasledujúcich rokov jej existencie?

Poprial by som jej na jednej strane chuť a na druhej strane odvahu experimentovať. Pre mňa je univerzita miesto, kde môžeme beztrestne robiť pokusy, skúšať veci, vybrať sa do neznáma, vrátiť sa z polcesty. Toto je najkrajšie na tej vedeckej práci. Nesmieme stratiť chuť a odvahu skúmať a objavovať svet.

Okrem toho, že vyučujete aj na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK, zastávate aj funkciu prorektora UK pre vonkajšie vzťahy. Chýba vám pedagogická činnosť, ktorej ste sa museli zo značnej časti vzdať, aby ste mohli byť aj prorektorom?

Trochu mi to chýba, ale úplne som sa toho nevzdal. V podstate nikto z nás, ktorí sme vo vedení, vrátane pána rektora, sa nevzdal prednášania. Je to aj preto, lebo pre väčšinu z nás na univerzite je to hlavný pracovný benefit. Jedna otázka študenta na prednáške mi dokáže ukázať tému, ktorú prednášam, v úplne inom svetle. Možnosť takto komunikovať a diskutovať s mladými ľuďmi je niečím úžasným.

Ste jedným z tých ľudí, ktorí svoje získané vedomosti dokázali uplatniť aj v praxi. Je podľa vás potrebné, aby študenti už počas svojho štúdia získavali potrebnú prax v oblasti, v ktorej študujú?

To, čo sa naučia ľudia na hodine, by si mali aj vyskúšať a mali by mať kontakt s praxou. Na prednášky z aplikovane orientovaných predmetov často pozývame prednášať ľudí z praxe. Okrem toho sa snažíme študentov zapájať aj do aktivít, ako je napríklad náš projekt ECOmenius, kde bude 280 študentov UK na festivale Pohoda vzdelávať návštevníkov o tom, ako správne recyklovať. Efekt tohto projektu pretrváva aj po festivale.

Rozhovor s Radomírom Masarykom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.