Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Írsku v súčasnosti žije viac ako 20.000 Slovákov.
Autor TASR
,aktualizované Dublin 19. mája (TASR) - Slovákom sa oplatí vrátiť sa pracovať späť domov na Slovensko z Írska najmä pre nižšie náklady na život. Dôvodom by však mohol byť aj tvrdý brexit či rodina. Presvedčený je o tom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD). Ten sa spolu s ministerskou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) zúčastnil v sobotu (18.5.) podvečer na slovenskom veľvyslanectve v írskej metropole na podujatí v rámci projektu Work in Slovakia - Good idea, o ktoré prejavilo záujem 90 Slovákov žijúcich v Írsku. Slovákom prišlo predstaviť pracovné ponuky desať zamestnávateľov najmä z oblasti IT, ale aj zdravotníctva.
V Írsku v súčasnosti žije viac ako 20.000 Slovákov. Podľa vicepremiéra Rašiho sa im ale už neoplatí žiť a pracovať v Írsku tak, ako v minulosti. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na bývanie, predškolskú starostlivosť, ale aj brexit, ktorý môže spomaliť v najhoršom scenári rast írskej ekonomiky a trh práce.
"Jedno dieťa v škôlke stojí tisíc eur, druhé ďalších tisíc eur. Nájom v dvojizbovom byte je 2500 eur. Plat môže byť akokoľvek vysoký, ale náklady na život začínajú byť vysoké, Slováci uvažujú o návrate," priblížil Raši aktuálnu situáciu Slovákov v Írsku. Okrem vyšších nákladov však podľa jeho slov uvažujú Slováci aj o kariérnom raste, ale aj o budúcnosti svojich detí na základných školách.
"Začínajú uvažovať aj o tom, že majú doma blízkych," podotkol Raši.
Vicepremiér upozornil na to, že Írsko sa stalo centrom pre firmy z oblasti IT sektora, firmy však často zamestnávajú Slovákov na pozíciách, ktoré nie sú adekvátne ich schopnostiam.
"V sektore IT a zdravotníctva ide o ľudí s pridanou hodnotou. Vyštudovali na Slovensku, ponúkajú pridanú hodnotu v iných štátoch. Nastala doba, keď začínajú uvažovať o návrate. Počiatočné výhody, keď pred rokmi prišli do Írska, sa postupne strácajú," tvrdí Raši s tým, že firmy z oblasti IT vyžadujú profesionálnu úroveň angličtiny.
"Spojené kráľovstvo a Írsko sú krajiny, v ktorých jazyk na nedostatočnej úrovni nikto nemá," uviedol vicepremiér.
Dotknúť života v Írsku by sa mohol aj brexit. "Veľmi diskutovanou témou je aj hranica medzi Severným Írskom a Írskom, kde denne prúdia tony tovarov a veľa ľudí. V priebehu posledných rokov stúpli náklady na nájomné dvojnásobne," priblížil Raši.
Slovákom sa otvárajú možnosti nájsť si prácu aj v slovenskom zdravotníctve. Ministerka zdravotníctva Kalavská má tiež rovnaký názor ako vicepremiér, pokiaľ ide o náklady na život v Írsku.
"Myslím si, že nejaké sociálne benefity a výhody tu nie sú veľmi vysoké. Pokúšame sa svojim zamestnancom ponúkať aj sociálne benefity. Mnohé naše nemocnice majú škôlky, mnohé sa budujú. Máme ubytovacie kapacity, v mnohých našich nemocniciach prevažuje rodinná atmosféra," zhodnotila ministerka s tým, že náklady na ubytovanie v Írsku sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku.
"Plat, ktorý dostane lekár alebo sestra na Slovensku, je nižší ako v Dubline, ale keď sa spočítajú všetky výdavky na život v Dubline a v Bratislave, Košiciach, na Myjave, v Piešťanoch, tak sú neporovnateľne nižšie ako v Dubline," tvrdí Kalavská.
V zdravotníctve na Slovensku podľa jej slov najviac chýbajú lekári a zdravotné sestry. "Východnú časť Slovenska skôr trápia špecialisti-lekári a západnú časť skôr sestry. Budem vďačná za každého pracovníka, ktorý by chcel ísť na Slovensko pracovať," podotkla ministerka.
Podujatie v Dubline bolo už druhé, prvé sa uskutočnilo v januári v Londýne. Raši avizoval, že jeho úrad zvažuje rovnaké podujatia aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku či Rakúsku. Okrem IT a zdravotníctva prejavil záujem o Slovákov v zahraničí aj reštauračný sektor a firmy z oblasti cestovného ruchu. Rašiho úrad však čaká na konkrétny dopyt firiem, akých pracovníkov potrebujú.
Slováci žijúci v Írsku sa pozerajú po nových pracovných príležitostiach na Slovensku najmä kvôli rodine. Peniaze pre nich nie sú až takým motivujúcim faktorom. O írskych zamestnávateľoch hovoria, že sú multikultúrni a zvyknutí na rôzne národnosti.
"Chcem sa vrátiť na Slovensko a pozerám sa po možnostiach. V Írsku pracujem v maloobchode a podnikám ako fotograf. IBM má zaujímavé pozície," priblížil pre TASR Slovák József Kukola, ktorý žije v Írsku už 15 rokov a v sobotu (18.5.) sa zúčastnil na slovenskom veľvyslanectve v Dubline na podujatí v rámci projektu Work in Slovakia - Good idea. Návrat na Slovensko zvažuje najmä kvôli rodine. "Mám malého syna. Náklady na život v Írsku sa zvýšili. Nájomné stúplo okolo 30 % - 40 %," priblížil Kukola.
Ďalší Slovák, Dušan Gemerský, žije v Írsku vyše sedem rokov a na podujatie Work in Slovakia - Good idea prišiel preto, lebo chcel vedieť viac o ponukách firiem zo Slovenska. "Človek uvažuje o všeličom, rodina 'volá'. Bývanie zdraželo za posledné roky, ale ceny potravín v porovnaní so Slovenskom sú veľmi podobné," priblížil život v Írsku Gemerský.
Diskutovanou témou v Írsku je aj odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorý môže ovplyvniť tamojší pracovný trh. "Brexit sa ma osobne nedotýka. Ale naša firma, ktorá má pobočku aj v Londýne, tak má momentálne problémy s tým, že nedokáže dostať ľudí z EÚ pracovať pre nich v Londýne. Mňa sa to osobne ale nedotýka," uviedol Gemerský. Po príchode do Írska pracoval v inej oblasti, ako v súčasnosti, so zamestnávateľom však problémy nemal. Nepristupoval k nemu inak, ako k domácim pracovníkom. "Pokiaľ je človek profesionál, nie je problém so zamestnávateľom. Je tu väčšinou multikultúrna spoločnosť, aj v práci, takže Íri sú veľmi zvyknutí na iné národnosti," podotkol Gemerský.
Do Dublinu prišli predstaviť svoje pracovné ponuky najmä firmy z IT sektora, ale aj zdravotníctva. "V IT sektore nám chýbajú desaťtisíce ľudí, ale nie sú to len pozície v IT sektore, ale aj v centrách zdieľaných služieb, kde napríklad cudzí jazyk, najmä angličtina, je veľmi vítaný. Predpokladáme, že ľudia, ktorí pracovali niekoľko rokov či už v Británii, alebo v Írsku, tak sú perfektne jazykovo vybavení, a sú to ľudia, ktorí sú schopní tvrdo pracovať," myslí si prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský.
Najžiadanejšie pozície v IT sektore sú programátori, dátoví analytici. "Slovenské vysoké školy ich produkujú stále menej, čo je aj dôsledkom toho, že klesla úroveň matematiky na základných a stredných školách. Slovensko ako keby sa odkláňalo od technologického štúdia," priblížil Lelovský s tým, že budú potrební aj ľudia, ktorí budú vedieť pracovať s umelou inteligenciou, so zákazníkmi.
Platové ponuky medzinárodne pôsobiacich firiem na Slovensku sú podľa neho atraktívne, pretože platy v oblasti IT rastú. Pracovať domov na Slovensko by podľa neho mohli ľudí prilákať aj nižšie náklady na život. "Pokiaľ je človek bez záväzkov, tak to dokáže ako tak utiahnuť v zahraničí, ale pokiaľ by mal mať mladý pár dieťa a mal by zaplatiť predškolskú, školskú dochádzku, bývanie, tak sa ukazuje, že pre Slovákov v zahraničí je extrémne drahé založiť si rodinu," dodal Lelovský.
(osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská)
V Írsku v súčasnosti žije viac ako 20.000 Slovákov. Podľa vicepremiéra Rašiho sa im ale už neoplatí žiť a pracovať v Írsku tak, ako v minulosti. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na bývanie, predškolskú starostlivosť, ale aj brexit, ktorý môže spomaliť v najhoršom scenári rast írskej ekonomiky a trh práce.
"Jedno dieťa v škôlke stojí tisíc eur, druhé ďalších tisíc eur. Nájom v dvojizbovom byte je 2500 eur. Plat môže byť akokoľvek vysoký, ale náklady na život začínajú byť vysoké, Slováci uvažujú o návrate," priblížil Raši aktuálnu situáciu Slovákov v Írsku. Okrem vyšších nákladov však podľa jeho slov uvažujú Slováci aj o kariérnom raste, ale aj o budúcnosti svojich detí na základných školách.
"Začínajú uvažovať aj o tom, že majú doma blízkych," podotkol Raši.
Vicepremiér upozornil na to, že Írsko sa stalo centrom pre firmy z oblasti IT sektora, firmy však často zamestnávajú Slovákov na pozíciách, ktoré nie sú adekvátne ich schopnostiam.
"V sektore IT a zdravotníctva ide o ľudí s pridanou hodnotou. Vyštudovali na Slovensku, ponúkajú pridanú hodnotu v iných štátoch. Nastala doba, keď začínajú uvažovať o návrate. Počiatočné výhody, keď pred rokmi prišli do Írska, sa postupne strácajú," tvrdí Raši s tým, že firmy z oblasti IT vyžadujú profesionálnu úroveň angličtiny.
"Spojené kráľovstvo a Írsko sú krajiny, v ktorých jazyk na nedostatočnej úrovni nikto nemá," uviedol vicepremiér.
Dotknúť života v Írsku by sa mohol aj brexit. "Veľmi diskutovanou témou je aj hranica medzi Severným Írskom a Írskom, kde denne prúdia tony tovarov a veľa ľudí. V priebehu posledných rokov stúpli náklady na nájomné dvojnásobne," priblížil Raši.
Slovákom sa otvárajú možnosti nájsť si prácu aj v slovenskom zdravotníctve. Ministerka zdravotníctva Kalavská má tiež rovnaký názor ako vicepremiér, pokiaľ ide o náklady na život v Írsku.
"Myslím si, že nejaké sociálne benefity a výhody tu nie sú veľmi vysoké. Pokúšame sa svojim zamestnancom ponúkať aj sociálne benefity. Mnohé naše nemocnice majú škôlky, mnohé sa budujú. Máme ubytovacie kapacity, v mnohých našich nemocniciach prevažuje rodinná atmosféra," zhodnotila ministerka s tým, že náklady na ubytovanie v Írsku sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku.
"Plat, ktorý dostane lekár alebo sestra na Slovensku, je nižší ako v Dubline, ale keď sa spočítajú všetky výdavky na život v Dubline a v Bratislave, Košiciach, na Myjave, v Piešťanoch, tak sú neporovnateľne nižšie ako v Dubline," tvrdí Kalavská.
V zdravotníctve na Slovensku podľa jej slov najviac chýbajú lekári a zdravotné sestry. "Východnú časť Slovenska skôr trápia špecialisti-lekári a západnú časť skôr sestry. Budem vďačná za každého pracovníka, ktorý by chcel ísť na Slovensko pracovať," podotkla ministerka.
Podujatie v Dubline bolo už druhé, prvé sa uskutočnilo v januári v Londýne. Raši avizoval, že jeho úrad zvažuje rovnaké podujatia aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku či Rakúsku. Okrem IT a zdravotníctva prejavil záujem o Slovákov v zahraničí aj reštauračný sektor a firmy z oblasti cestovného ruchu. Rašiho úrad však čaká na konkrétny dopyt firiem, akých pracovníkov potrebujú.
Slováci sa chcú z Írska vrátiť domov najmä kvôli rodine
Slováci žijúci v Írsku sa pozerajú po nových pracovných príležitostiach na Slovensku najmä kvôli rodine. Peniaze pre nich nie sú až takým motivujúcim faktorom. O írskych zamestnávateľoch hovoria, že sú multikultúrni a zvyknutí na rôzne národnosti.
"Chcem sa vrátiť na Slovensko a pozerám sa po možnostiach. V Írsku pracujem v maloobchode a podnikám ako fotograf. IBM má zaujímavé pozície," priblížil pre TASR Slovák József Kukola, ktorý žije v Írsku už 15 rokov a v sobotu (18.5.) sa zúčastnil na slovenskom veľvyslanectve v Dubline na podujatí v rámci projektu Work in Slovakia - Good idea. Návrat na Slovensko zvažuje najmä kvôli rodine. "Mám malého syna. Náklady na život v Írsku sa zvýšili. Nájomné stúplo okolo 30 % - 40 %," priblížil Kukola.
Ďalší Slovák, Dušan Gemerský, žije v Írsku vyše sedem rokov a na podujatie Work in Slovakia - Good idea prišiel preto, lebo chcel vedieť viac o ponukách firiem zo Slovenska. "Človek uvažuje o všeličom, rodina 'volá'. Bývanie zdraželo za posledné roky, ale ceny potravín v porovnaní so Slovenskom sú veľmi podobné," priblížil život v Írsku Gemerský.
Diskutovanou témou v Írsku je aj odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorý môže ovplyvniť tamojší pracovný trh. "Brexit sa ma osobne nedotýka. Ale naša firma, ktorá má pobočku aj v Londýne, tak má momentálne problémy s tým, že nedokáže dostať ľudí z EÚ pracovať pre nich v Londýne. Mňa sa to osobne ale nedotýka," uviedol Gemerský. Po príchode do Írska pracoval v inej oblasti, ako v súčasnosti, so zamestnávateľom však problémy nemal. Nepristupoval k nemu inak, ako k domácim pracovníkom. "Pokiaľ je človek profesionál, nie je problém so zamestnávateľom. Je tu väčšinou multikultúrna spoločnosť, aj v práci, takže Íri sú veľmi zvyknutí na iné národnosti," podotkol Gemerský.
Do Dublinu prišli predstaviť svoje pracovné ponuky najmä firmy z IT sektora, ale aj zdravotníctva. "V IT sektore nám chýbajú desaťtisíce ľudí, ale nie sú to len pozície v IT sektore, ale aj v centrách zdieľaných služieb, kde napríklad cudzí jazyk, najmä angličtina, je veľmi vítaný. Predpokladáme, že ľudia, ktorí pracovali niekoľko rokov či už v Británii, alebo v Írsku, tak sú perfektne jazykovo vybavení, a sú to ľudia, ktorí sú schopní tvrdo pracovať," myslí si prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský.
Najžiadanejšie pozície v IT sektore sú programátori, dátoví analytici. "Slovenské vysoké školy ich produkujú stále menej, čo je aj dôsledkom toho, že klesla úroveň matematiky na základných a stredných školách. Slovensko ako keby sa odkláňalo od technologického štúdia," priblížil Lelovský s tým, že budú potrební aj ľudia, ktorí budú vedieť pracovať s umelou inteligenciou, so zákazníkmi.
Platové ponuky medzinárodne pôsobiacich firiem na Slovensku sú podľa neho atraktívne, pretože platy v oblasti IT rastú. Pracovať domov na Slovensko by podľa neho mohli ľudí prilákať aj nižšie náklady na život. "Pokiaľ je človek bez záväzkov, tak to dokáže ako tak utiahnuť v zahraničí, ale pokiaľ by mal mať mladý pár dieťa a mal by zaplatiť predškolskú, školskú dochádzku, bývanie, tak sa ukazuje, že pre Slovákov v zahraničí je extrémne drahé založiť si rodinu," dodal Lelovský.
(osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská)
