Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredseda vlády SR konštatoval, že Slovensko je jedným zo zakladajúcich členov ICC a patrí k tým, čo sa prihlásili k rozširovaniu spektra zločinov, ktoré ICC môže riešiť. Ide o zločiny agresie.
Autor TASR
,aktualizované New York 17. júla (TASR) - K Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu by sa malo pridať čo najviac štátov a mali by podporiť opatrenia proti agresii. Povedal to podpredseda vlády SR Richard Raši, podľa ktorého je veľmi dôležité, aby nikto nechcel z ICC odísť.
Raši o tom hovoril v utorok na pôde Organizácie spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa spravodlivosti, ktorý pripadá na 17. júla. Ten pripomína prijatie Rímskeho štatútu o založení Medzinárodného trestného súdu, od ktorého uplynulo 20 rokov. Podujatie v OSN spoluorganizovalo aj Slovensko, predsedal mu stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku Michal Mlynár.
Podpredseda vlády SR konštatoval, že Slovensko je jedným zo zakladajúcich členov ICC a patrí k tým, čo sa prihlásili k rozširovaniu spektra zločinov, ktoré ICC môže riešiť. Ide o zločiny agresie.
"ICC bude môcť odsúdiť aj jednotlivcov, ktorí sa podieľajú na zločinoch agresivity proti ľudskosti," vysvetlil s tým, že mnohé krajiny sa ale zdráhajú. "Uvažovali o vystúpení z ICC, aby ich lídri nemohli byť pri takýchto zločinoch postihovaní. Je však dôležité, aby nikto nechcel odísť z ICC, ale naopak, aby sa stále viac členských štátov zaviazalo ku všetkým opatreniam a podporili opatrenia proti agresivite," zdôraznil.
Podujatie o potrebe univerzálnosti a jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu nad zločinmi agresie otvoril predseda 72. Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. Zdôrazňoval potrebu prevencie pred konfliktami a agresiou. Táto prevencia podľa neho nestojí spoločnosť tak veľa ako stratené ľudské životy.
Rímsky štatút o založení Medzinárodného trestného súdu bol definovaný a podpísaný na Konferencii splnomocnených diplomatov OSN o vytvorení ICC 17. júla 1998 v Ríme. V súčasnosti ho podporuje vyše 120 krajín sveta. ICC so sídlom v Haagu je prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou, ktorá bola vytvorená na rozhodovanie o "najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom", akými sú najmä zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a agresia.
Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu k Rímskemu štatútu ICC v New Yorku 11. apríla 2002 spolu s ďalšími deviatimi krajinami. V ten deň sa Medzinárodný trestný súd stal realitou, keďže sa splnili podmienky uloženia 60 ratifikačných listín. ICC začal pracovať 1. júla 2002.
Tlak na vytvorenie stáleho tribunálu pre vojnové zločiny sa zvýšil v prvej polovici 90. rokov 20. storočia po krvavých udalostiach na Balkáne a v Rwande. Bezpečnostná rad OSN vtedy reagovala vytvorením ad hoc tribunálov - Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR). Úlohou ICC bolo takéto tribunály nahradiť.
osobitná spravodajkyňa TASR Viera Kulichová
Raši o tom hovoril v utorok na pôde Organizácie spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa spravodlivosti, ktorý pripadá na 17. júla. Ten pripomína prijatie Rímskeho štatútu o založení Medzinárodného trestného súdu, od ktorého uplynulo 20 rokov. Podujatie v OSN spoluorganizovalo aj Slovensko, predsedal mu stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku Michal Mlynár.
Podpredseda vlády SR konštatoval, že Slovensko je jedným zo zakladajúcich členov ICC a patrí k tým, čo sa prihlásili k rozširovaniu spektra zločinov, ktoré ICC môže riešiť. Ide o zločiny agresie.
"ICC bude môcť odsúdiť aj jednotlivcov, ktorí sa podieľajú na zločinoch agresivity proti ľudskosti," vysvetlil s tým, že mnohé krajiny sa ale zdráhajú. "Uvažovali o vystúpení z ICC, aby ich lídri nemohli byť pri takýchto zločinoch postihovaní. Je však dôležité, aby nikto nechcel odísť z ICC, ale naopak, aby sa stále viac členských štátov zaviazalo ku všetkým opatreniam a podporili opatrenia proti agresivite," zdôraznil.
Podujatie o potrebe univerzálnosti a jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu nad zločinmi agresie otvoril predseda 72. Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. Zdôrazňoval potrebu prevencie pred konfliktami a agresiou. Táto prevencia podľa neho nestojí spoločnosť tak veľa ako stratené ľudské životy.
Rímsky štatút o založení Medzinárodného trestného súdu bol definovaný a podpísaný na Konferencii splnomocnených diplomatov OSN o vytvorení ICC 17. júla 1998 v Ríme. V súčasnosti ho podporuje vyše 120 krajín sveta. ICC so sídlom v Haagu je prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou, ktorá bola vytvorená na rozhodovanie o "najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom", akými sú najmä zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a agresia.
Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu k Rímskemu štatútu ICC v New Yorku 11. apríla 2002 spolu s ďalšími deviatimi krajinami. V ten deň sa Medzinárodný trestný súd stal realitou, keďže sa splnili podmienky uloženia 60 ratifikačných listín. ICC začal pracovať 1. júla 2002.
Tlak na vytvorenie stáleho tribunálu pre vojnové zločiny sa zvýšil v prvej polovici 90. rokov 20. storočia po krvavých udalostiach na Balkáne a v Rwande. Bezpečnostná rad OSN vtedy reagovala vytvorením ad hoc tribunálov - Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR). Úlohou ICC bolo takéto tribunály nahradiť.
osobitná spravodajkyňa TASR Viera Kulichová
