Bratislava 31. decembra (TASR) – Každá kríza je vždy aj príležitosť, a preto je potrebné, aby sa dobre využila. Na margo pozitív a negatív v roku 2020 v oblasti školstva to pre TASR uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Richard Vašečka (OĽANO). Podpredseda školského parlamentného výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) pozitívne hodnotí prístup ministerstva školstva k inkluzívnemu vzdelávaniu, negatív v tomto roku vidí viacero.

"V celej situácii vidím aj pozitíva. Veci, o ktorých sa roky debatovalo, sa zrazu začali reálne diať v priebehu pár týždňov. Teraz, keď sa z dôvodu koronakrízy prelomili mnohé psychologické bariéry, bola by škoda usilovať sa vrátiť vo všetkom do starých koľají, do čias pred pandémiou," povedal Vašečka. Nové a dobré veci sa podľa neho môžu uplatniť teraz oveľa ľahšie. Poukázal na to, že debaty o zmenách v školstve boli často príliš akademické. "A teraz nie sme dostatočne pripravení ich zrealizovať. Myslím, že situácia zaskočila aj ministerstvo. Chýba nám širšia ucelená vízia, kam chceme školstvo dostať," skonštatoval. Ako dodal, zostalo teda pri niekoľkých opatreniach, ktoré reagujú na situáciu a ktoré treba hodnotiť pozitívne, či už ide o širšiu digitalizáciu, alebo debyrokratizáciu.

Vašečka tvrdí, že online vyučovaním nemožno nahradiť osobný kontakt s učiteľom, so spolužiakmi, so školskou komunitou. "K tomu sa treba vrátiť podľa možnosti čím skôr. V tom sa s ministrom určite zhodneme," skonštatoval.

Petrák pozitívne hodnotí prístup ministerstva k inkluzívnemu vzdelávaniu. "V tejto oblasti sa vykonáva na ministerstve školstva rad krokov. Treba však povedať, že toto by bolo na mieste vo chvíli, keby sme neboli v krízovom režime," povedal. Zásadnejší posun, pokiaľ ide o veci, ktoré by boli uvedené počas roku 2020 v oblasti školstva do života, nevidí. "To, že minister deklaroval rad opatrení, ktoré majú v budúcnosti zlepšiť kvalitu vzdelávania na Slovensku, je síce fajn, aj to, že zadefinoval koniec písania niekoľkostranových publikácií v oblastiach, v ktorých sa ideme zlepšovať. Ale realita tomu celkom nenapovedá," povedal Petrák.

Rozpočet na rok 2021 pre oblasť informatizácie je podľa Petráka nižší ako v predchádzajúcich rokoch. "Pokiaľ ide o to, že bolo potrebné systematicky budovať databázu internetového vzdelávacieho obsahu, ktorý je vhodný pre dištančné vzdelávanie, tak s týmto sa malo začať v apríli, najneskôr v máji. Prvý čiastočný krok, ktorý ministerstvo urobilo, bolo v septembri, kedy sa začal sprístupňovať digitálny obsah vzdelávania," povedal Petrák. Podľa neho sa nečrtá ani zásadnejšie podporovanie vysokého školstva a vedy. Poznamenal, že rozpočty na budúci rok v tomto smere klesajú.

Členka školského parlamentného výboru Mária Šofranko (OĽANO) pre TASR uviedla, že je ťažké hodnotiť, čo sa ministrovi školstva podarilo alebo nepodarilo v roku, ktorý je poznačený bojom proti najväčšej pandémii od 2. svetovej vojny. Kladne zhodnotila podporu základných umeleckých škôl finančným balíkom 20 miliónov eur, vyčlenenie šiestich miliónov eur na nákup digitálnych technológií pre školy, či zriadenie príspevku na udržanie zamestnanosti v materských školách, či vytvorenie databázy video hodín pre školy. Šofranko poukázala aj na 12 opatrení ministra školstva na moderné školstvo, vytkla však, že ich nepripomienkovala odborná obec.