Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poradný orgán vlády nezaujal postoj k samotnému policajnému zásahu v Moldave nad Bodvou z júna 2013, o ktorom verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová tvrdí, že pri ňom boli porušené ľudské práva.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) – Po vláde a parlamente sa o policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou z júna 2013 diskutovalo aj na pôde Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Svoje zistenia a odporúčania v súvislosti s policajnou akciou predstavila na jej dnešnom zasadnutí ombudsmanka Jana Dubovcová. Členovia rady jednohlasne prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili podporu inštitúcii verejnej ochrankyne práv. Je podľa nich "významným nástrojom ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike".
Poradný orgán vlády nezaujal postoj k samotnému policajnému zásahu, o ktorom verejná ochrankyňa práv tvrdí, že pri ňom boli porušené ľudské práva. Tému chce opäť otvoriť, keď sa skončí jeho prešetrenie, ktoré na podnet prokuratúry realizuje inšpekcia ministra vnútra. "Určite nechcem vynášať súdy, pretože nie som na to kompetentný ani ako predseda rady vlády pre ľudské práva," vysvetlil pre TASR predseda rady a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, prečo nezaujme postoj k diskutovanej udalosti.
Prijaté uznesenie podľa Lajčáka berie na vedomie, že prebieha vyšetrovanie a rada nemôže prejudikovať jeho výsledok. "Práve preto sme sa dohodli, že sa k tejto téme ešte vrátime potom, čo bude známe rozhodnutie príslušných inštitúcií a orgánov," doplnil.
Dubovcová pre TASR v reakcii na zasadnutie rady ocenila, že sa "po prvýkrát vecne diskutovalo o jej zisteniach". "Na rozdiel od výsledku diskusie si však nemyslím, že v prípade prijímania opatrení, ktoré som navrhla, je potrebné čakať na výsledky preskúmavania, či došlo k trestnému činu, alebo nedošlo, pretože to veľmi nesúvisí," reagovala.
Ombudsmanka navrhla zavedenie kamerových systémov, ktoré by monitorovali prácu polície, tiež zriadenie nezávislého prešetrovania policajných postupov. Policajný prezident Tibor Gašpar pred členmi rady pripustil, že už súčasný zákon nevylučuje snímanie policajných zásahov. Ďalšie potrebné podrobnosti by sa podľa neho mohli do zákona dostať v aktuálnej novele. "Jeho reakcia nebola úplne vylučujúca, čo vítam, lebo doteraz som takúto reakciu od polície nedostala," ocenila to Dubovcová.
Verejná ochrankyňa práv sa domnieva, že prešetrenie postupu polície pri zásahu v Moldave nad Bodvou inšpekciou ministra vnútra nemusí nič priniesť, pretože "nemusí byť relevantné, či sa trestný čin stal, alebo nestal z pohľadu toho, či boli porušené základné práva a slobody ľudí". Policajný prezident s tým nesúhlasí.
"Zhodou okolností, činnosť polície tým, že je to výkon právomocí verejného činiteľa, pokiaľ by došlo pri tomto postupe k porušeniu, bude súvisieť vždy s možnými podozreniami z trestnej činnosti. Takže nie je možné celkom bagatelizovať, že to porušenie nemá trestnoprávnu zodpovednosť, ale predsa je to nejaké porušenie ľudských práv," vysvetlil pre TASR Gašpar.
Svoje zistenia a odporúčania v súvislosti s policajnou akciou predstavila na jej dnešnom zasadnutí ombudsmanka Jana Dubovcová. Členovia rady jednohlasne prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili podporu inštitúcii verejnej ochrankyne práv. Je podľa nich "významným nástrojom ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike".
Poradný orgán vlády nezaujal postoj k samotnému policajnému zásahu, o ktorom verejná ochrankyňa práv tvrdí, že pri ňom boli porušené ľudské práva. Tému chce opäť otvoriť, keď sa skončí jeho prešetrenie, ktoré na podnet prokuratúry realizuje inšpekcia ministra vnútra. "Určite nechcem vynášať súdy, pretože nie som na to kompetentný ani ako predseda rady vlády pre ľudské práva," vysvetlil pre TASR predseda rady a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, prečo nezaujme postoj k diskutovanej udalosti.
Prijaté uznesenie podľa Lajčáka berie na vedomie, že prebieha vyšetrovanie a rada nemôže prejudikovať jeho výsledok. "Práve preto sme sa dohodli, že sa k tejto téme ešte vrátime potom, čo bude známe rozhodnutie príslušných inštitúcií a orgánov," doplnil.
Dubovcová pre TASR v reakcii na zasadnutie rady ocenila, že sa "po prvýkrát vecne diskutovalo o jej zisteniach". "Na rozdiel od výsledku diskusie si však nemyslím, že v prípade prijímania opatrení, ktoré som navrhla, je potrebné čakať na výsledky preskúmavania, či došlo k trestnému činu, alebo nedošlo, pretože to veľmi nesúvisí," reagovala.
Ombudsmanka navrhla zavedenie kamerových systémov, ktoré by monitorovali prácu polície, tiež zriadenie nezávislého prešetrovania policajných postupov. Policajný prezident Tibor Gašpar pred členmi rady pripustil, že už súčasný zákon nevylučuje snímanie policajných zásahov. Ďalšie potrebné podrobnosti by sa podľa neho mohli do zákona dostať v aktuálnej novele. "Jeho reakcia nebola úplne vylučujúca, čo vítam, lebo doteraz som takúto reakciu od polície nedostala," ocenila to Dubovcová.
Verejná ochrankyňa práv sa domnieva, že prešetrenie postupu polície pri zásahu v Moldave nad Bodvou inšpekciou ministra vnútra nemusí nič priniesť, pretože "nemusí byť relevantné, či sa trestný čin stal, alebo nestal z pohľadu toho, či boli porušené základné práva a slobody ľudí". Policajný prezident s tým nesúhlasí.
"Zhodou okolností, činnosť polície tým, že je to výkon právomocí verejného činiteľa, pokiaľ by došlo pri tomto postupe k porušeniu, bude súvisieť vždy s možnými podozreniami z trestnej činnosti. Takže nie je možné celkom bagatelizovať, že to porušenie nemá trestnoprávnu zodpovednosť, ale predsa je to nejaké porušenie ľudských práv," vysvetlil pre TASR Gašpar.
