Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil slovenský europoslanec.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 23. mája (TASR) - Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) mala byť akousi formou priamej demokracie, avšak na to sa do nej zapojilo príliš málo občanov – iba 700.000, pričom Európska únia má 450 miliónov obyvateľov, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot).
"Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil.
Primárnym cieľom podujatia podľa neho bolo dosiahnutie hlbšej politickej integrácie zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ. "V uznesení Európskeho parlamentu (EP) sa konštatuje, že v nadväznosti na výsledky konferencie sa má aktivovať postup revízie zmlúv stanovený v článku 48 Zmluvy o EÚ, a vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby začal v súlade s tým potrebný postup. Je potrebné vziať do úvahy, že národné štáty, ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko Rumunsko, Slovinsko a Švédsko k takémuto postupu zaujali negatívny prístup," uviedol. Zároveň dodal, že EÚ podľa uvedených štátov nemá na takýto postup mandát, keďže by išlo o odklon od zakladateľských zmlúv a porušil by sa i princíp proporcionality a subsidiarity.
"V tomto smere cieľ konferencie zaostal za výsledkom. Zjednodušene povedané, otvorením článku 48 a možným zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ sa EÚ naopak vzdiali občanom," skonštatoval europoslanec.
Konferencia o budúcnosti Európy však podľa neho priniesla aj pozitíva. Poukázal na to, že sa na nej zúčastnili prevažne mladí ľudia, ktorí túžia byť v EÚ.
V záveroch konferencie sa podľa Radačovského prikladá malý význam vyrovnávaniu sa ekonomicky zaostávajúcich štátov s tými rozvinutejšími, a to aj v životnej úrovni, úrovni vzdelávania či dôchodkovom a sociálnom zabezpečení. Taktiež je podľa neho nereálne očakávať, že jednotlivé štáty sa vzdajú práva veta v oblastiach, kde sa v súčasnosti vyžaduje súhlas všetkých členských štátov – i keď by to bolo "snom Francúzska, ktoré ako keby začalo plniť úlohu akéhosi lídra a zjednocovateľa v EÚ".
Občania členských štátov EÚ mali od mája 2021 do mája 2022 možnosť vyjadriť sa k fungovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec v apríli tohto roka prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa budú zaoberať Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia.
"Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil.
Primárnym cieľom podujatia podľa neho bolo dosiahnutie hlbšej politickej integrácie zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ. "V uznesení Európskeho parlamentu (EP) sa konštatuje, že v nadväznosti na výsledky konferencie sa má aktivovať postup revízie zmlúv stanovený v článku 48 Zmluvy o EÚ, a vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby začal v súlade s tým potrebný postup. Je potrebné vziať do úvahy, že národné štáty, ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko Rumunsko, Slovinsko a Švédsko k takémuto postupu zaujali negatívny prístup," uviedol. Zároveň dodal, že EÚ podľa uvedených štátov nemá na takýto postup mandát, keďže by išlo o odklon od zakladateľských zmlúv a porušil by sa i princíp proporcionality a subsidiarity.
"V tomto smere cieľ konferencie zaostal za výsledkom. Zjednodušene povedané, otvorením článku 48 a možným zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ sa EÚ naopak vzdiali občanom," skonštatoval europoslanec.
Konferencia o budúcnosti Európy však podľa neho priniesla aj pozitíva. Poukázal na to, že sa na nej zúčastnili prevažne mladí ľudia, ktorí túžia byť v EÚ.
V záveroch konferencie sa podľa Radačovského prikladá malý význam vyrovnávaniu sa ekonomicky zaostávajúcich štátov s tými rozvinutejšími, a to aj v životnej úrovni, úrovni vzdelávania či dôchodkovom a sociálnom zabezpečení. Taktiež je podľa neho nereálne očakávať, že jednotlivé štáty sa vzdajú práva veta v oblastiach, kde sa v súčasnosti vyžaduje súhlas všetkých členských štátov – i keď by to bolo "snom Francúzska, ktoré ako keby začalo plniť úlohu akéhosi lídra a zjednocovateľa v EÚ".
Občania členských štátov EÚ mali od mája 2021 do mája 2022 možnosť vyjadriť sa k fungovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec v apríli tohto roka prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa budú zaoberať Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia.
