V rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa od septembra 2021 do februára 2022 stretávali štyri občianske panely zložené z 200 náhodne vybraných občanov členských krajín EÚ.
Autor TASR
Brusel 2. marca (TASR) - Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) vzbudila ohlas. Zišla by sa jej však väčšia propagácia a prezentácia odporúčaní, ktoré boli prijaté panelmi. Pre TASR to povedal slovenský europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot) z tábora nezaradených (NI).
V rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa od septembra 2021 do februára 2022 stretávali štyri občianske panely zložené z 200 náhodne vybraných občanov členských krajín EÚ. Ich odporúčaniami sa bude na plenárnych zasadnutiach zaoberať Európsky parlament. "Podľa môjho názoru sa forma občianskych panelov osvedčila. A v tomto smere je tento projekt správny a prospešný," povedal Radačovský.
Europoslanec takisto uviedol, že určité očakávania sa nepodarilo naplniť z objektívnych dôvodov, akou je aj situácia spojená s pandémiou koronavírusu. "To znamená určitý obmedzený pohyb mladých ľudí, čo sa samozrejme odrazilo i na uplatňovaní a prezentácii názorov," dodal.
Radačovský sa podľa svojich vyjadrení "nie celkom stotožňuje" s druhým panelom, ktorý sa zaoberá právnym štátom, demokraciou a dodržiavaním ľudských práv. "Ide totiž o citlivú otázku politického pohľadu na suverenitu národných štátov v rámci Európskeho spoločenstva. Na túto otázku sú názory rôzne a je potrebná k tejto téme oveľa väčšia možnosť diskusie," povedal.
Konferenciu o budúcnosti Európy organizujú Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia. Táto iniciatíva dáva občanom Európy možnosť vyjadriť sa k jej budúcemu smerovaniu. Celkovo 800 zástupcov občanov bolo rozdelených do štyroch občianskych panelov, v rámci ktorých sa stretli trikrát.
V každom z panelov je rovnaký počet mužov a žien a proporčne sú zastúpení ľudia z mestských a vidieckych oblastí zo všetkých 27 členských krajín. Najmenej jedna tretina účastníkov každého z panelov je vo veku do 25 rokov. Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.
V rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa od septembra 2021 do februára 2022 stretávali štyri občianske panely zložené z 200 náhodne vybraných občanov členských krajín EÚ. Ich odporúčaniami sa bude na plenárnych zasadnutiach zaoberať Európsky parlament. "Podľa môjho názoru sa forma občianskych panelov osvedčila. A v tomto smere je tento projekt správny a prospešný," povedal Radačovský.
Europoslanec takisto uviedol, že určité očakávania sa nepodarilo naplniť z objektívnych dôvodov, akou je aj situácia spojená s pandémiou koronavírusu. "To znamená určitý obmedzený pohyb mladých ľudí, čo sa samozrejme odrazilo i na uplatňovaní a prezentácii názorov," dodal.
Radačovský sa podľa svojich vyjadrení "nie celkom stotožňuje" s druhým panelom, ktorý sa zaoberá právnym štátom, demokraciou a dodržiavaním ľudských práv. "Ide totiž o citlivú otázku politického pohľadu na suverenitu národných štátov v rámci Európskeho spoločenstva. Na túto otázku sú názory rôzne a je potrebná k tejto téme oveľa väčšia možnosť diskusie," povedal.
Konferenciu o budúcnosti Európy organizujú Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia. Táto iniciatíva dáva občanom Európy možnosť vyjadriť sa k jej budúcemu smerovaniu. Celkovo 800 zástupcov občanov bolo rozdelených do štyroch občianskych panelov, v rámci ktorých sa stretli trikrát.
V každom z panelov je rovnaký počet mužov a žien a proporčne sú zastúpení ľudia z mestských a vidieckych oblastí zo všetkých 27 členských krajín. Najmenej jedna tretina účastníkov každého z panelov je vo veku do 25 rokov. Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.