Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Právnu úpravu priamo upravujúcu používanie dronov pripravuje nielen SR, ale aj Európska komisia s cieľom zaistiť bezpečnosť ľudí a ochranu ich súkromia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. apríla (TASR) - Napriek tomu, že neexistuje zákon, ktorý by priamo upravil prevádzku čoraz obľúbenejších dronov, aj súčasná legislatíva obmedzuje ich používanie. Z pohľadu leteckého zákona číslo 143/1998 Zb. drony sú lietadlá. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková.
„Zákon definuje ako lietadlo každé zariadenie schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu. Podmienky ich letu v dôsledku toho určuje svojím rozhodnutím Dopravný úrad po dohode s ministerstvom obrany, pričom sa vychádza z pravidiel platných pre vykonávanie letov lietadiel, leteckých prác a leteckej dopravy,“ upozornila Martinková.
Pokiaľ sa drony využívajú na športové či rekreačné účely, nesmú lietať v noci a musia dodržiavať predpísané vzdialenosti od iných osôb, budov, dopravných prostriedkov, letísk alebo husto zastavaných miest. Drony sa nemôžu používať na prepravu osôb, nebezpečného nákladu, látok alebo zariadení, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie, prípadne na zhadzovanie predmetov počas jeho letu. „Ak je vzletová hmotnosť dronu väčšia ako 20 kilogramov, treba ho aj zaregistrovať na Dopravnom úrade, poistiť a jeho prevádzkovateľ musí absolvovať teoretické i praktické skúšky na Dopravnom úrade,“ zdôraznila Martinková s tým, že takýto postup sa týka aj fotografovania alebo natáčania objektov z vtáčej perspektívy.
„Z pohľadu leteckého zákona ide v takom prípade o výkon leteckých prác, ktoré možno vykonávať len na základe príslušného povolenia zo strany Dopravného úradu. Ten súčasne určí aj rozsah a podmienky na vykonávanie leteckých prác. Dopravný úrad však povolenie nevydá skôr, ako nebude dron zaregistrovaný, nebude vypracovaná bezpečnostná, prevádzková príručka a jeho prevádzkovateľ neabsolvuje potrebné teoretické a praktické skúšky,“ dodala advokátka.
Znenie zákona o ochrane utajovaných skutočností však vyžaduje aj súhlas Ministerstva obrany SR pre letecké snímkovanie a natáčanie videí. S týmto súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie len podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti a je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác. „Každý letecky nasnímaný materiál sa musí oznámiť úradu a predložiť na posúdenie ministerstvu obrany, ktoré určí stupeň jeho utajenia. Cieľom takéhoto postupu by mala byť najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ konštatovala Martinková.
Pri každom zhotovovaní obrazových záznamov dochádza potenciálne aj k stretu s osobnostnými právami fyzických osôb. „Obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Záznam bez jej privolenia možno vyhotoviť alebo použiť jedine na úradné účely na základe zákona alebo primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo,“ doplnila Martinková.
„Zákon definuje ako lietadlo každé zariadenie schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu. Podmienky ich letu v dôsledku toho určuje svojím rozhodnutím Dopravný úrad po dohode s ministerstvom obrany, pričom sa vychádza z pravidiel platných pre vykonávanie letov lietadiel, leteckých prác a leteckej dopravy,“ upozornila Martinková.
Pokiaľ sa drony využívajú na športové či rekreačné účely, nesmú lietať v noci a musia dodržiavať predpísané vzdialenosti od iných osôb, budov, dopravných prostriedkov, letísk alebo husto zastavaných miest. Drony sa nemôžu používať na prepravu osôb, nebezpečného nákladu, látok alebo zariadení, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie, prípadne na zhadzovanie predmetov počas jeho letu. „Ak je vzletová hmotnosť dronu väčšia ako 20 kilogramov, treba ho aj zaregistrovať na Dopravnom úrade, poistiť a jeho prevádzkovateľ musí absolvovať teoretické i praktické skúšky na Dopravnom úrade,“ zdôraznila Martinková s tým, že takýto postup sa týka aj fotografovania alebo natáčania objektov z vtáčej perspektívy.
„Z pohľadu leteckého zákona ide v takom prípade o výkon leteckých prác, ktoré možno vykonávať len na základe príslušného povolenia zo strany Dopravného úradu. Ten súčasne určí aj rozsah a podmienky na vykonávanie leteckých prác. Dopravný úrad však povolenie nevydá skôr, ako nebude dron zaregistrovaný, nebude vypracovaná bezpečnostná, prevádzková príručka a jeho prevádzkovateľ neabsolvuje potrebné teoretické a praktické skúšky,“ dodala advokátka.
Znenie zákona o ochrane utajovaných skutočností však vyžaduje aj súhlas Ministerstva obrany SR pre letecké snímkovanie a natáčanie videí. S týmto súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie len podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti a je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác. „Každý letecky nasnímaný materiál sa musí oznámiť úradu a predložiť na posúdenie ministerstvu obrany, ktoré určí stupeň jeho utajenia. Cieľom takéhoto postupu by mala byť najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ konštatovala Martinková.
Pri každom zhotovovaní obrazových záznamov dochádza potenciálne aj k stretu s osobnostnými právami fyzických osôb. „Obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Záznam bez jej privolenia možno vyhotoviť alebo použiť jedine na úradné účely na základe zákona alebo primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo,“ doplnila Martinková.
