Bratislava 16. júna (TASR) - Kompostovanie možno podľa odborníčky považovať za najdokonalejšiu formu spracovávania odpadu. "Keď hovoríme o domácom alebo komunitnom kompostovaní, dostávame sa až na úroveň predchádzania vzniku odpadov. Je to preto, lebo odpad spracovávame na mieste jeho vzniku, bez potreby ďalšej dopravy, elektrickej energie a tak ďalej," povedala pre TASR lektorka environmentálnej výchovy Laura Martinková.

Hotový produkt - kompost, sa v ideálnom prípade tiež využije na tom istom mieste. "Väčšinu práce pri premene bioodpadu na kompost za nás urobia organizmy ako baktérie, huby, dážďovky, mravce, stonôžky, chrobáky a mnoho ďalších. My sa musíme postarať o to, aby sme kompost pravidelne zásobovali uhlíkatým, teda suchým materiálom - suché lístie, hobliny, rolky od toaletného papiera, obaly od vajíčok, a mokrým, dusíkatým materiálom - šupy z ovocia a zeleniny, zvyšky čaju a kávy, rastlín, tráva," vysvetlila Martinková.

Následne treba podľa jej slov udržiavať pomer týchto dvoch zložiek pod kontrolou. "Ak je kompostovaný materiál suchý - poliať ho alebo pridávať viac dusíkatého materiálu, ak je veľmi mokrý, pridať viac uhlíkatého materiálu a vlhkosť tak stiahnuť," doplnila.

Pravidelné prevzdušňovanie urýchľuje rozklad, keďže pomáha organizmom pri ich práci. "Po šiestich až 12 mesiacoch môžeme kompost využiť k interiérovým rastlinám, do predzáhradky, komunitnej záhrady, k vzrastlej zeleni. Takto šetríme životné prostredie, miesto v koši a frekvenciu jeho vynášania a peniaze vynaložené na kúpu hnojív," zhrnula Martinková.