Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení.
Autor TASR
Bánovce nad Bebravou 13. septembra (TASR) - Intoxikácie hubami patria medzi pomerne časté diagnózy, za najnebezpečnejšie považujú odborníci akútne otravy. Konzumenti sa však môžu otráviť aj jedlými hubami. Upozornila na to lekárka interného oddelenia nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Soňa Lobotková.
Intoxikácie hubami sa viažu najmä na sezónne obdobie ich zberu, teda od apríla do novembra, vo väčšine prípadov je otrava náhodná. V súvislosti s otravou hubami hospitalizujú na Slovensku podľa štatistík ročne približne 100 až 120 pacientov. "Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o tzv. gastroenteritický typ otravy," načrtla lekárka.
Tento typ otravy je pri hubách podľa nej veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Spôsobujú ho aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský. "Toxíny týchto húb sa ničia 40- minútovým varom a nedostatočným tepelným spracovaním pôsobia na bunky žalúdka a čreva toxicky," vysvetlila.
Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení. "Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, vtedy podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do dvoch dní," priblížila Lobotková.
Najnebezpečnejšou je otrava muchotrávkou zelenou. "Ide o tzv. hepatotoxický typ otravy, keď toxíny muchotrávky spôsobujú ťažké poškodenie až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek a stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta," zdôraznila internistka.
Úmrtnosť pri otrave muchotrávkou zelenou u dospelých predstavuje približne 30 až 40 percent, u detí až 80 percent. Často si ju v lese hubári pomýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou. "Prvé príznaky nastúpia až po šiestich až 24 hodinách po jej požití. Pri každom podozrení na otravu treba prísť k lekárovi čím skôr, pretože tým je šanca na záchranu života väčšia," upozornila odborníčka.
Medzi hlavné príznaky podľa nej patrí nevoľnosť, nauzea, vracanie a hlavne silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou. "Smrteľná dávka toxínu amanitínu pre dospelého jedinca je menej ako 0,1 miligramu na kilogram telesnej hmotnosti, to znamená, že u pacienta s hmotnosťou 60 kilogramov stačí zjesť asi 50 gramov huby, čo je zhruba jedna až dve plodnice," doplnila lekárka.
Hlavnou zásadou je podľa nej zbierať huby, ktoré skutočne stopercentne ľudia poznajú. Dôležité je tiež zbierať zdravé huby, bez náznakov plesní, nepoužívať igelitové tašky a po príchode domov ich správne spracovať.
Intoxikácie hubami sa viažu najmä na sezónne obdobie ich zberu, teda od apríla do novembra, vo väčšine prípadov je otrava náhodná. V súvislosti s otravou hubami hospitalizujú na Slovensku podľa štatistík ročne približne 100 až 120 pacientov. "Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o tzv. gastroenteritický typ otravy," načrtla lekárka.
Tento typ otravy je pri hubách podľa nej veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Spôsobujú ho aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský. "Toxíny týchto húb sa ničia 40- minútovým varom a nedostatočným tepelným spracovaním pôsobia na bunky žalúdka a čreva toxicky," vysvetlila.
Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení. "Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, vtedy podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do dvoch dní," priblížila Lobotková.
Najnebezpečnejšou je otrava muchotrávkou zelenou. "Ide o tzv. hepatotoxický typ otravy, keď toxíny muchotrávky spôsobujú ťažké poškodenie až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek a stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta," zdôraznila internistka.
Úmrtnosť pri otrave muchotrávkou zelenou u dospelých predstavuje približne 30 až 40 percent, u detí až 80 percent. Často si ju v lese hubári pomýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou. "Prvé príznaky nastúpia až po šiestich až 24 hodinách po jej požití. Pri každom podozrení na otravu treba prísť k lekárovi čím skôr, pretože tým je šanca na záchranu života väčšia," upozornila odborníčka.
Medzi hlavné príznaky podľa nej patrí nevoľnosť, nauzea, vracanie a hlavne silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou. "Smrteľná dávka toxínu amanitínu pre dospelého jedinca je menej ako 0,1 miligramu na kilogram telesnej hmotnosti, to znamená, že u pacienta s hmotnosťou 60 kilogramov stačí zjesť asi 50 gramov huby, čo je zhruba jedna až dve plodnice," doplnila lekárka.
Hlavnou zásadou je podľa nej zbierať huby, ktoré skutočne stopercentne ľudia poznajú. Dôležité je tiež zbierať zdravé huby, bez náznakov plesní, nepoužívať igelitové tašky a po príchode domov ich správne spracovať.
