Bratislava 7. novembra (TASR) – Slovenské matky majú podľa pediatrov problém s varením. Varujú, že nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. Zlepšenie výživových podmienok v období tehotenstva a v prvých dvoch rokoch života pritom môže znížiť náchylnosť na civilizačné ochorenia budúcich generácií. Poukázal na to celoslovenský prieskum Výživa detí – pohľad z ambulancie pediatra, ktorý realizovala Slovenská pediatrická spoločnosť v spolupráci s iniciatívou Prvých 1000 dní.

Pediatri upozorňujú, že stále častejšie sa v ambulanciách stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary. "Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení, akými sú obezita, cukrovka typu 2, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia," priblížil predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milan Kuchta.

Lekári by privítali pre matky praktické odporúčania s receptármi, ako variť a ako zostaviť denný jedálny lístok dieťaťa. Slovenskí pediatri vnímajú taktiež viditeľný nárast nadváhy a obezity u svojich pacientov za posledných 20 rokov, za ktorým stojí podľa nich aj nedostatok pohybu. Strava podľa pediatrov "už nikdy nebude taká dôležitá ako práve do skončenia sa batoliaceho veku, preto sa jej výberu má venovať náležitá pozornosť". Podľa odborníkov platí, že v prvom polroku života dieťaťa je optimálnym zdrojom výživy materské mlieko, ďalej následné dojčenie so zavedením príkrmov. "Pokiaľ mamička nemôže dojčiť, mala by zvoliť kvalitnú náhradnú mliečnu výživu," nazdávajú sa.

Z prieskumu pediatrov vyplynuli ako najzávažnejšie nedostatky v strave batoliat nadmerný príjem cukru a soli, vyberavosť v jedle podporovaná rodičmi, nevhodný pitný režim a zlé stravovacie a stolovacie návyky, nedostatok ovocia, a najmä zeleniny v strave. Rovnako ich znepokojuje nadmerná konzumácia kravského mlieka a nedostatočná konzumácia mliečnych produktov či nedostatok pohybu a spánku. Niektorí rodičia dávajú batoľatám už vo veľmi skorom veku napríklad párky a údenárske výrobky alebo polotovary. Problémovým je aj prechod od prirodzeného materského mlieka priamo ku kravskému mlieku, ktoré nie je podľa odborníkov pre batoľatá nutrične vhodné.

Na základe prieskumu vnímajú pediatri aj nárast počtu rodičov s alternatívnymi spôsobmi stravovania, s rôznymi nutričnými obmedzeniami, vegetariánstvom až vegánstvom, pričom túto výživovo obmedzenú stravu podávajú aj deťom. Lekári však varujú, že deti tak vyrastajú bez kontaktu s niektorými potravinovými skupinami, čo môže negatívne vplývať na ich telesný i mentálny vývoj.

Dodávajú, že obdobie medzi štvrtým až šiestym mesiacom, teda tzv. "imunologické okno", je ideálnym časom na vytvorenie imunologickej stopy. V tomto období sa odporúča zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami, ako sú napríklad ovocie, zelenina, cereálie, ktoré sú z nášho geografického okolia. Práve včasný kontakt s nimi je účinnou prevenciou potravinových alergií či celiakie.