Nahlásené podozrenia posudzujú odborníci ŠÚKL z oddelenia farmakovigilancie, no môžu sa posudzovať aj na úrovni Európskej únie či medzinárodnej databázy EudraVigilance.
Autor TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) - Podozrenia na nežiaduce účinky liekov môžu okrem zdravotníkov a farmaceutických spoločností hlásiť aj pacienti. Dôležité je oznámiť najmä závažné a neočakávané reakcie, ktoré sa neuvádzajú v príbalovom letáku. Na sociálnej sieti na to upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
"Hlásenia môžu viesť k pridaniu nových nežiaducich účinkov alebo interakcií do príbalového letáku, k pridaniu kontraindikácií či k zmene v predpisovaní lieku alebo v jeho dávkovaní," vysvetlil.
Nahlásené podozrenia posudzujú odborníci ŠÚKL z oddelenia farmakovigilancie, no môžu sa posudzovať aj na úrovni Európskej únie či medzinárodnej databázy EudraVigilance. "Aby bolo hlásenie možné čo najlepšie posúdiť, majú v ňom byť uvedené čo najpodrobnejšie informácie o pacientovi, všetkých užívaných liekoch a o vzniknutej nežiaducej reakcii," priblížil.
Systém hlásení slúži na monitorovanie bezpečnosti liekov. ŠÚKL vysvetlil, že nemôže meniť či navrhovať liečbu. "Ak sa u vás po podaní lieku vyskytla závažná nežiaduca reakcia, ďalšiu liečbu je nutné konzultovať s lekárom," skonštatoval.
Vedľajšie účinky má každý liek či vakcína, neprejavia sa však u každého. Ich popis a frekvencia výskytu sa uvádzajú v príbalovom letáku. "Riziku nežiaducich účinkov sa úplne nevyhneme, je však potrebné, aby prínos lieku prevažoval nad jeho rizikami," dodal ŠÚKL.
"Hlásenia môžu viesť k pridaniu nových nežiaducich účinkov alebo interakcií do príbalového letáku, k pridaniu kontraindikácií či k zmene v predpisovaní lieku alebo v jeho dávkovaní," vysvetlil.
Nahlásené podozrenia posudzujú odborníci ŠÚKL z oddelenia farmakovigilancie, no môžu sa posudzovať aj na úrovni Európskej únie či medzinárodnej databázy EudraVigilance. "Aby bolo hlásenie možné čo najlepšie posúdiť, majú v ňom byť uvedené čo najpodrobnejšie informácie o pacientovi, všetkých užívaných liekoch a o vzniknutej nežiaducej reakcii," priblížil.
Systém hlásení slúži na monitorovanie bezpečnosti liekov. ŠÚKL vysvetlil, že nemôže meniť či navrhovať liečbu. "Ak sa u vás po podaní lieku vyskytla závažná nežiaduca reakcia, ďalšiu liečbu je nutné konzultovať s lekárom," skonštatoval.
Vedľajšie účinky má každý liek či vakcína, neprejavia sa však u každého. Ich popis a frekvencia výskytu sa uvádzajú v príbalovom letáku. "Riziku nežiaducich účinkov sa úplne nevyhneme, je však potrebné, aby prínos lieku prevažoval nad jeho rizikami," dodal ŠÚKL.