Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S bodnutím včelou, osou, sršňom či iným hmyzom sa podľa štatistík stretne počas života 95 percent populácie.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Počas letných mesiacov je zvýšené riziko bodnutia hmyzom. Obzvlášť pozor si musia dávať ľudia s alergiou na bodnutie včelou, osou či sršňom, u ktorých môže stret s týmto hmyzom vyvolať až život ohrozujúcu reakciu. Predísť jej môže alergénová imunoterapia. Pri príležitosti Svetového dňa alergií (8. 7.) na to na tlačovej konferencii v Bratislave upozornili lekári.
S bodnutím včelou, osou, sršňom či iným hmyzom sa podľa štatistík stretne počas života 95 percent populácie. Pre toxický účinok jedu tohto hmyzu reagujú opuchom a začervenaním v mieste vpichu všetci ľudia.
Kým sa reakcia týka miesta bodnutia, nie je podľa alergológa Martina Hrubiška nebezpečná. Takou sa stáva v prípade, že sa opuchová reakcia začína objavovať inde, ako bol človek bodnutý. "Môžu to byť opuchy pier, očných viečok, ušníc a jazyka alebo aj žihľavka po celom tele. Pacientovi sa ťažšie dýcha, rýchlo mu klesne tlak, čo vedie k nepríjemným pocitom hučania v hlave až k odpadnutiu," popísal pre TASR príznaky tzv. systémovej alergickej reakcie Hrubiško.
S diagnózou systémovej alergickej reakcie na bodnutie hmyzom žije asi jeden až 7,5 percenta dospelých, preto je dôležité vedieť poskytnúť v prípade potreby prvú pomoc. "Ak je to pacient s dokázanou závažnou alergickou reakciou po bodnutí, je potrebné v prvom momente upokojiť pacienta a podať mu adrenalínové pero, ktoré by mal vždy nosiť so sebou," vysvetlil pre TASR prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.
Ako podotkol, tento liek je pripravený tak, že si ho vie pacient podať do stehenného svalu sám, prípadne mu ho môže podať okoloidúci človek. "Následne treba volať záchrannú zdravotnú službu," podotkol Jeseňák. Ak ide o pacienta, ktorý má alergickú reakciu po prvýkrát alebo nemá pri sebe adrenalínové pero, treba ihneď volať zdravotných záchranárov.
Jediným trvalým riešením tejto diagnózy je podľa odborníkov alergénová imunoterapia, ktorej princípom je dlhodobé podávanie konkrétneho hmyzieho alergénu pacientovi. "Podmienkou je správna diagnostika a určenie toho príčinného alergénu. Keď sa nám ho podarí určiť, nasleduje jeho podávanie až do dávky, ktorá násobne presahuje jeho dávku v jednom bodnutí. Keď človek toleruje túto dávku, tak má vyhraté a vie, že keby ho aj bodla včela alebo osa v prírode, nič sa nebude diať," povedal Hrubiško.
Táto liečba trvá tri až päť rokov a v súčasnosti ju na Slovensku podstupuje takmer 600 pacientov. Účinnosť liečby dosahuje podľa štúdií 96 percent. "Liečba je finančne náročná v zmysle celkovej sumy, ale v súčasnosti je hradená zdravotnou poisťovňou. Z celkovej sumy okolo 500 eur za balenie podávaného prípravku, ktorý vydrží na pol roka, dopláca pacient 39 až 40 eur," doplnil Jeseňák.
S bodnutím včelou, osou, sršňom či iným hmyzom sa podľa štatistík stretne počas života 95 percent populácie. Pre toxický účinok jedu tohto hmyzu reagujú opuchom a začervenaním v mieste vpichu všetci ľudia.
Kým sa reakcia týka miesta bodnutia, nie je podľa alergológa Martina Hrubiška nebezpečná. Takou sa stáva v prípade, že sa opuchová reakcia začína objavovať inde, ako bol človek bodnutý. "Môžu to byť opuchy pier, očných viečok, ušníc a jazyka alebo aj žihľavka po celom tele. Pacientovi sa ťažšie dýcha, rýchlo mu klesne tlak, čo vedie k nepríjemným pocitom hučania v hlave až k odpadnutiu," popísal pre TASR príznaky tzv. systémovej alergickej reakcie Hrubiško.
S diagnózou systémovej alergickej reakcie na bodnutie hmyzom žije asi jeden až 7,5 percenta dospelých, preto je dôležité vedieť poskytnúť v prípade potreby prvú pomoc. "Ak je to pacient s dokázanou závažnou alergickou reakciou po bodnutí, je potrebné v prvom momente upokojiť pacienta a podať mu adrenalínové pero, ktoré by mal vždy nosiť so sebou," vysvetlil pre TASR prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.
Ako podotkol, tento liek je pripravený tak, že si ho vie pacient podať do stehenného svalu sám, prípadne mu ho môže podať okoloidúci človek. "Následne treba volať záchrannú zdravotnú službu," podotkol Jeseňák. Ak ide o pacienta, ktorý má alergickú reakciu po prvýkrát alebo nemá pri sebe adrenalínové pero, treba ihneď volať zdravotných záchranárov.
Jediným trvalým riešením tejto diagnózy je podľa odborníkov alergénová imunoterapia, ktorej princípom je dlhodobé podávanie konkrétneho hmyzieho alergénu pacientovi. "Podmienkou je správna diagnostika a určenie toho príčinného alergénu. Keď sa nám ho podarí určiť, nasleduje jeho podávanie až do dávky, ktorá násobne presahuje jeho dávku v jednom bodnutí. Keď človek toleruje túto dávku, tak má vyhraté a vie, že keby ho aj bodla včela alebo osa v prírode, nič sa nebude diať," povedal Hrubiško.
Táto liečba trvá tri až päť rokov a v súčasnosti ju na Slovensku podstupuje takmer 600 pacientov. Účinnosť liečby dosahuje podľa štúdií 96 percent. "Liečba je finančne náročná v zmysle celkovej sumy, ale v súčasnosti je hradená zdravotnou poisťovňou. Z celkovej sumy okolo 500 eur za balenie podávaného prípravku, ktorý vydrží na pol roka, dopláca pacient 39 až 40 eur," doplnil Jeseňák.
