Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Slovensko

Syndróm hypomobility u seniorov vzniká aj ako následok strachu z pádu

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Roman Hanc

Hypomobilita sa pacientov v seniorskom veku vyznačuje predovšetkým obmedzenou hybnosťou, svalovou slabosťou a tiež zníženou rýchlosťou a výdržou.

Bánovce nad Bebravou 12. apríla (TASR) - Syndróm hypomobility, teda zníženej pohyblivosti, vzniká u seniorov aj ako následok strachu z pádu. Ide o jeden z najčastejších syndrómov u ľudí v dôchodkovom veku, ak sa nerieši, môže prerásť až do imobility. Upozornila na to primárka oddelenia dlhodobo chorých a riaditeľka nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Mina Bobocká.

Hypomobilita sa pacientov v seniorskom veku vyznačuje predovšetkým obmedzenou hybnosťou, svalovou slabosťou a tiež zníženou rýchlosťou a výdržou. "Pohybový výkon seniorov ovplyvňujú nielen telesné zmeny, ale aj psychické a sociálne faktory a prostredie, v ktorom žijú. Netreba zabúdať ani na to, aký bol ich životný štýl v produktívnom veku," načrtla Bobocká.

Práve celý komplex faktorov, ktoré sa na vzniku hypomobility podieľajú, z nej robia aj jeden z najčastejších syndrómov seniorského veku. "Na jednej strane ide o faktory neurologické, obvyklé je napríklad čiastočné obmedzenie hybnosti po mozgovej príhode. Na druhej strane sú faktory somatické, ide o bolesti pri pohybe, ťažkosti s dýchaním, únavu spôsobenú užívaním liekov, poruchy zraku," priblížila ďalej lekárka.

V neposlednom rade sú podľa nej veľmi významnou a často aj rozhodujúcou limitáciou psychické faktory, seniori totiž strácajú motiváciu hýbať sa po strate partnera alebo blízkej osoby, často sa cítia osamelo a trpia depresiami, uvedomujú si oslabené kognitívne schopnosti a hanbia sa za to, majú strach zo straty orientácie a z pádu, pretože slabšie vidia, trpia závratmi alebo nestabilitou, jednoducho sa hýbať nechcú alebo majú z pohybu obavy. "Netreba zabudnúť ani na výraznú obezitu, ktorá pohyb tiež výrazne komplikuje," podotkla primárka.

Hypomobilita výrazne vplýva na znižovanie samostatnosti seniora, ktorý sa postupne stáva odkázaný na pomoc rodiny či asistenta. Ak sa hypomobilita nerieši, je možné, že postupne prejde až do imobility a senior zostáva ležiaci. "Často sú to však práve príbuzní, ktorí rodiča alebo starého rodiča upozornia na zníženie schopnosti hýbať sa, prípadne si všimnú, že o pohyb stráca záujem. Ak sú odhodlaní situáciu riešiť a vyhľadajú odborníka, prejavy hypomobility sa dajú zmierniť," vysvetlila Bobocká.

Na zníženie prejavov syndrómu možno podľa nej využiť rôzne druhy rehabilitácie, cvičenia, zdravotníckych pomôcok na jednoduchší a bezpečnejší pohyb, ktoré často pomôžu aj zahnať strach z pádu. "V neposlednom rade je dôležité seniorov motivovať, nájsť niečo, čo ich teší a napĺňa, aby pochopili, že bez ohľadu na vek je kvalita života dôležitá," uzavrela doktorka.