Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak trombóza vznikne v srdcovej tepne, prejaví sa to srdcovým infarktom, v mozgovej tepne cievnou mozgovou príhodou. Môže tiež spôsobiť pľúcnu embóliu.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Trombóza sa môže týkať každého a mať fatálne následky. Keď sa v krvných cestách vytvorí zrazenina, vzniká nedokrvenie tkanív alebo orgánov. Ak trombóza vznikne v srdcovej tepne, prejaví sa to srdcovým infarktom, v mozgovej tepne cievnou mozgovou príhodou. Môže tiež spôsobiť pľúcnu embóliu.
"Žilová trombóza nikoho ‘nediskriminuje‘ a môže sa týkať každého z nás. Dôležité je vedieť, kedy môžeme byť ohrození a komunikovať o tom so svojím lekárom. Všeobecne sa za vysoké riziko považuje dlhodobý pobyt na lôžku, chirurgický zákrok, napríklad operácia bedrového kĺbu alebo kolena, onkologické ochorenie, predovšetkým ak je spojené s užívaním chemoterapie, ale aj srdcové zlyhávanie," uviedol docent Juraj Maďarič, primár Oddelenia kardiológie a angiológie z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Rizikové sú podľa jeho slov aj dlhé lety alebo dlhá cesta autom, spojené s nedostatkom pohybu. "Trombóza v blízkej rodine, ale aj užívanie liekov na báze estrogénu, obezita, tehotenstvo, či fajčenie," doplnil.
Maďarič tiež vyvrátil mýtus, že ženy sú trombózou ohrozené viac než muži. Podľa Maďariča nie je pravda ani to, že riziko vzniku trombózy je rovnaké v každom ročnom období. V skutočnosti je vyššie v letných mesiacoch, kedy sa prirodzene vyskytuje viacero faktorov podporujúcich vznik trombózy – nedostatočný príjem tekutín a dehydratácia, ktorá vedie k hustejšej krvi a dlhé cestovanie na dovolenku.
Naopak, je pravda, že nadváha a obezita súvisia so vznikom trombózy. Nadváha totiž vytvára nadmerný tlak na žilový systém dolných končatín a môže prispieť ku vzniku krvných zrazenín. Za mýtus však označil, že športovci sú mimo ohrozenia. Hoci nedostatok pohybu je jedným z rizikových faktorov, športovci nie sú voči trombóze imúnni. Jej vzniku "nahráva" napríklad kombinácia dlhodobej náročnej fyzickej námahy a dehydratácie.
Fajčenie zvyšuje riziko trombózy. Už dlho je známe, že fajčenie sa podieľa na vzniku onkologických ochorení, má negatívny vplyv na plod vyvíjajúci sa v maternici počas tehotenstva, urýchľuje starnutie kože a ovplyvňuje aj srdcovo-cievny systém, uzavrel Maďarič.
"Žilová trombóza nikoho ‘nediskriminuje‘ a môže sa týkať každého z nás. Dôležité je vedieť, kedy môžeme byť ohrození a komunikovať o tom so svojím lekárom. Všeobecne sa za vysoké riziko považuje dlhodobý pobyt na lôžku, chirurgický zákrok, napríklad operácia bedrového kĺbu alebo kolena, onkologické ochorenie, predovšetkým ak je spojené s užívaním chemoterapie, ale aj srdcové zlyhávanie," uviedol docent Juraj Maďarič, primár Oddelenia kardiológie a angiológie z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Rizikové sú podľa jeho slov aj dlhé lety alebo dlhá cesta autom, spojené s nedostatkom pohybu. "Trombóza v blízkej rodine, ale aj užívanie liekov na báze estrogénu, obezita, tehotenstvo, či fajčenie," doplnil.
Maďarič tiež vyvrátil mýtus, že ženy sú trombózou ohrozené viac než muži. Podľa Maďariča nie je pravda ani to, že riziko vzniku trombózy je rovnaké v každom ročnom období. V skutočnosti je vyššie v letných mesiacoch, kedy sa prirodzene vyskytuje viacero faktorov podporujúcich vznik trombózy – nedostatočný príjem tekutín a dehydratácia, ktorá vedie k hustejšej krvi a dlhé cestovanie na dovolenku.
Naopak, je pravda, že nadváha a obezita súvisia so vznikom trombózy. Nadváha totiž vytvára nadmerný tlak na žilový systém dolných končatín a môže prispieť ku vzniku krvných zrazenín. Za mýtus však označil, že športovci sú mimo ohrozenia. Hoci nedostatok pohybu je jedným z rizikových faktorov, športovci nie sú voči trombóze imúnni. Jej vzniku "nahráva" napríklad kombinácia dlhodobej náročnej fyzickej námahy a dehydratácie.
Fajčenie zvyšuje riziko trombózy. Už dlho je známe, že fajčenie sa podieľa na vzniku onkologických ochorení, má negatívny vplyv na plod vyvíjajúci sa v maternici počas tehotenstva, urýchľuje starnutie kože a ovplyvňuje aj srdcovo-cievny systém, uzavrel Maďarič.
