Bratislava 16. júla (TASR) – Zásadným problémom pri používaní klimatizácie je nesprávna manipulácia a nevhodné nastavenie teploty. „Teplotný rozdiel medzi interiérom a vonkajším prostredím by nemal prekročiť päť až sedem stupňov. Takže ak je vonku napríklad 30 stupňov Celzia, vhodná teplota v klimatizovanom priestore by mala byť okolo 23 až 25 stupňov,“ informuje bratislavský Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Príliš veľké teplotné rozdiely môžu u citlivejších ľudí vyvolať kolaps.

Medzi zdravotné komplikácie spôsobené nesprávnym používaním klimatizácie patria podráždené suché oči alebo nosná sliznica, bolesti uší, kĺbov či hlavy, únava, ale aj opakované ochorenia dýchacích ciest, astma, zhoršenie alebo vznik alergií, suchý dráždivý kašeľ, zablokovaná krčná chrbtica alebo depresie. V pracovnom prostredí je vhodné zabrániť insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov tienením žalúziami alebo roletami.

Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov musia byť nasmerované tak, aby nedošlo k priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov. V prípade opakujúcich sa horúčav je zamestnávateľ povinný prispôsobiť pracovný čas a ak je pracovný priestor vybavený klimatizáciou, je povinný zabezpečiť aj jej údržbu.

Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá hovorí o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom. Ak je teplota vonkajšieho vzduchu v tieni vyššia ako 30 stupňov Celzia, hovoríme o mimoriadne teplom dni.

„Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku nemožno zabezpečiť optimálne podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy,“ vysvetlila hovorkyňa ÚVZ Daša Račková. Zamestnávateľ môže upraviť čas práce, posunúť začiatok pracovnej zmeny, zaviesť častejšie striedanie zamestnancov, častejšie prestávky, alebo inštalovať klimatizáciu.