József Berény žiadal ospravedlnenie sa Slovenska maďarskej menšine za údajné krivdy po 2. svetovnej vojne.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) – Slovenská národná strana (SNS) dôrazne protestuje proti požiadavke predsedu Strany maďarskej komunity (SMK) Józsefa Berényiho na ospravedlnenie sa Slovenska maďarskej menšine za údajné krivdy po 2. svetovnej vojne. SNS pripomína, že Národná rada (NR) SR 20. septembra 2007 prijala hlasmi až 120 poslancov uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, ktoré sa týkajú usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku. Pre TASR to uviedol prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj.
"Argumentácia predsedu SMK napriek tomu jednoznačne smeruje k spochybneniu denacifikačných povojnových opatrení, tzv. Benešových dekrétov, čo je politicky aj právne neprípustné," vyhlásil Rafaj.
"Predseda SMK pravdepodobne porušuje aj iné zákony, keď sa skryto zahráva s ohňom revizionizmu, ktorý neustále tlie v hlavách maďarských politikov aj v politike Budapešti," dodal. "Ide o tú istú politiku revizionizmu, ktorý podľa mierových zmlúv po vojne Maďari nesmú oživovať. Nie Slováci, ale Maďari by sa preto mali konečne ospravedlniť za historické krivdy napáchané na Slovákoch minimálne za ostatných 170 rokov," tvrdí Rafaj.
Podľa Rafaja nemožno hovoriť o krivde, ale o "spravodlivej dočasnej náprave spáchaných krívd". "Denacifikačné opatrenia sú totiž nielen nespochybniteľné, ale aj nemenné. Opatrenia stratili síce účinnosť, ale nie platnosť ako memento pred rozdúchavaním podobného šovinizmu a revizionizmu v spoločnosti," zdôraznil. Dodal, že Maďarsko od roku 1938 okupovalo vyše desaťtisíc štvorcových kilometrov slovenského územia a prenasledovalo na ňom Slovákov pre ich národnosť.
"Je tiež poľutovaniahodné, že Srbsko musí plniť politické podmienky pre vstup do EÚ prijímaním podobných naoktrojovaných vyhlásení, ako to bolo v prípade odsúdenia údajných atakov proti Maďarom vo Vojvodine v rokoch 1945-45," povedal Rafaj. "Je smutné, že Brusel na tlak maďarskej lobby deformuje povojnové status quo a prehliadol vraždenie Srbov, Židov a iných národností maďarskými fašistami v tzv. Novosadskej masakre v januári 1942, kedy nyilašiovci brutálne zabili 2350 ľudí a vyše 4000 ich potopili pod ľad Dunaja," konštatuje Rafaj. Berényi podľa neho "svojimi vyhláseniami povzbudzuje neznášanlivosť a maďarský extrémizmus, ktorého stúpenci v roku 2011 rozbili v Košiciach pamätnú tabuľu obetiam maďarskej okupácie horthyovským Maďarskom".
Mimoparlamentná SMK 29. júna vyzvala parlamentné strany na ospravedlnenie pre maďarskú menšinu za uplatňovanie kolektívnej viny. Poukázala pritom na deklaráciu, ktorú nedávno prijala Poslanecká snemovňa Srbskej republiky. Odsudzuje v nej ataky proti maďarskému civilnému obyvateľstvu vo Vojvodine v rokoch 1944-45.
"Žiadam Vás o upriamenie pozornosti na to, aby aj Slovenská republika učinila podobné gesto. Veď po druhej svetovej vojne aj maďarská menšina bola vyhlásená za kolektívne vinnú len na základe svojej národnej identity, a zásada kolektívnej viny je ponechaná dodnes," uviedol predseda SMK József Berényi v liste šéfom parlamentných strán.
Dodal, že utrpenie vyplývajúce z tohto obvinenia zničilo životy mnohým jednotlivcom, celým rodinám na južnom Slovensku. "Tieto krivdy páchané na nevinných obetiach neboli do dnešného dňa odsúdené. Krok srbského zákonodarstva pokladám za príkladný, pretože je to gesto, ktoré vyjadruje úctu voči svojim občanom," uviedol ďalej Berényi.
"Argumentácia predsedu SMK napriek tomu jednoznačne smeruje k spochybneniu denacifikačných povojnových opatrení, tzv. Benešových dekrétov, čo je politicky aj právne neprípustné," vyhlásil Rafaj.
"Predseda SMK pravdepodobne porušuje aj iné zákony, keď sa skryto zahráva s ohňom revizionizmu, ktorý neustále tlie v hlavách maďarských politikov aj v politike Budapešti," dodal. "Ide o tú istú politiku revizionizmu, ktorý podľa mierových zmlúv po vojne Maďari nesmú oživovať. Nie Slováci, ale Maďari by sa preto mali konečne ospravedlniť za historické krivdy napáchané na Slovákoch minimálne za ostatných 170 rokov," tvrdí Rafaj.
Podľa Rafaja nemožno hovoriť o krivde, ale o "spravodlivej dočasnej náprave spáchaných krívd". "Denacifikačné opatrenia sú totiž nielen nespochybniteľné, ale aj nemenné. Opatrenia stratili síce účinnosť, ale nie platnosť ako memento pred rozdúchavaním podobného šovinizmu a revizionizmu v spoločnosti," zdôraznil. Dodal, že Maďarsko od roku 1938 okupovalo vyše desaťtisíc štvorcových kilometrov slovenského územia a prenasledovalo na ňom Slovákov pre ich národnosť.
"Je tiež poľutovaniahodné, že Srbsko musí plniť politické podmienky pre vstup do EÚ prijímaním podobných naoktrojovaných vyhlásení, ako to bolo v prípade odsúdenia údajných atakov proti Maďarom vo Vojvodine v rokoch 1945-45," povedal Rafaj. "Je smutné, že Brusel na tlak maďarskej lobby deformuje povojnové status quo a prehliadol vraždenie Srbov, Židov a iných národností maďarskými fašistami v tzv. Novosadskej masakre v januári 1942, kedy nyilašiovci brutálne zabili 2350 ľudí a vyše 4000 ich potopili pod ľad Dunaja," konštatuje Rafaj. Berényi podľa neho "svojimi vyhláseniami povzbudzuje neznášanlivosť a maďarský extrémizmus, ktorého stúpenci v roku 2011 rozbili v Košiciach pamätnú tabuľu obetiam maďarskej okupácie horthyovským Maďarskom".
Mimoparlamentná SMK 29. júna vyzvala parlamentné strany na ospravedlnenie pre maďarskú menšinu za uplatňovanie kolektívnej viny. Poukázala pritom na deklaráciu, ktorú nedávno prijala Poslanecká snemovňa Srbskej republiky. Odsudzuje v nej ataky proti maďarskému civilnému obyvateľstvu vo Vojvodine v rokoch 1944-45.
"Žiadam Vás o upriamenie pozornosti na to, aby aj Slovenská republika učinila podobné gesto. Veď po druhej svetovej vojne aj maďarská menšina bola vyhlásená za kolektívne vinnú len na základe svojej národnej identity, a zásada kolektívnej viny je ponechaná dodnes," uviedol predseda SMK József Berényi v liste šéfom parlamentných strán.
Dodal, že utrpenie vyplývajúce z tohto obvinenia zničilo životy mnohým jednotlivcom, celým rodinám na južnom Slovensku. "Tieto krivdy páchané na nevinných obetiach neboli do dnešného dňa odsúdené. Krok srbského zákonodarstva pokladám za príkladný, pretože je to gesto, ktoré vyjadruje úctu voči svojim občanom," uviedol ďalej Berényi.