Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Pre Slovenskú národnú stranu (SNS) nie je kľúčový dátum 28. október 1918, kedy moc prevzal do rúk Český národný výbor, ale suverenistický dátum Martinskej deklarácie, 30. október 1918. Pri príležitosti 95. výročia vzniku československého štátu to pre TASR povedal prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj.
Pripomenul, že 30. októbra 1918 na pozvanie Slovenskej národnej strany "stojeden slovenských politických činiteľov na porade v Martine vyhlásilo Slovenskú národnú radu a odhlasovalo Deklaráciu slovenského národa so sebaurčovacími právami slovenského národa na území Slovenska, prirodzene v rámci Česko-Slovenskej republiky".
"Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 bol síce pre Slovákov vytrhnutím maďarského tŕňa z päty, avšak Slováci sa na obe nohy počas existencie spoločného štátu nemohli postaviť kvôli chronickej politickej infekcii čechoslovakizmu a pragocentrizmu," tvrdí Rafaj.
"Vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov na začiatku sprevádzalo veľké nadšenie a jeho rozpad zapríčinilo aj veľké sklamanie nenaplnených samourčovacích práv slovenského národa obsiahnutých v Pittsburskej dohode," dodáva. "Počiatok existencie ČSR poznačili kauzy pozmeňovania pôvodného textu martinskej Deklarácie slovenského národa, zrušenie Slovenskej národnej rady a faktické odstavenie Milana Rastislava Štefánika od vplyvu na vnútorné pomery a jeho záhadná smrť," konštatuje Rafaj.
V júli 1918 vytvorili české politické strany ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.
Pripomenul, že 30. októbra 1918 na pozvanie Slovenskej národnej strany "stojeden slovenských politických činiteľov na porade v Martine vyhlásilo Slovenskú národnú radu a odhlasovalo Deklaráciu slovenského národa so sebaurčovacími právami slovenského národa na území Slovenska, prirodzene v rámci Česko-Slovenskej republiky".
"Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 bol síce pre Slovákov vytrhnutím maďarského tŕňa z päty, avšak Slováci sa na obe nohy počas existencie spoločného štátu nemohli postaviť kvôli chronickej politickej infekcii čechoslovakizmu a pragocentrizmu," tvrdí Rafaj.
"Vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov na začiatku sprevádzalo veľké nadšenie a jeho rozpad zapríčinilo aj veľké sklamanie nenaplnených samourčovacích práv slovenského národa obsiahnutých v Pittsburskej dohode," dodáva. "Počiatok existencie ČSR poznačili kauzy pozmeňovania pôvodného textu martinskej Deklarácie slovenského národa, zrušenie Slovenskej národnej rady a faktické odstavenie Milana Rastislava Štefánika od vplyvu na vnútorné pomery a jeho záhadná smrť," konštatuje Rafaj.
V júli 1918 vytvorili české politické strany ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.