Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na výskumnú časť bude nadväzovať poskytovanie asistencie vybraným samosprávam a personálu materských škôl.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) – Iba každé tretie rómske dieťa chodí do škôlky. V pondelok na to upozornil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd). Okolité krajiny tento problém vyriešili podľa jeho slov len zavedením povinnej predškolskej výchovy a ako tvrdí, nevyhne sa tomu ani Slovensko. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity preto pokračuje v opatreniach, ktoré majú uľahčiť zavedenie povinnej predškolskej výchovy do praxe. Spolu s občianskym združením eduRoma a Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť prichádza s projektom zameraným na posilnenie odborných kapacít v predprimárnom vzdelávaní.
Projekt vznikol ako reakcia na plánované legislatívne zmeny v predškolskej príprave. Jeho zámerom je zmapovať a zlepšiť pripravenosť samospráv na zavedenie a rozšírenie povinnej predškolskej prípravy v kontexte nízkej predškolskej zaškolenosti rómskych detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ravasz upozorňuje, že v súčasnosti ak samospráva nechce, tak deti s marginalizovaných komunít vôbec nemusia chodiť do materskej školy. "Toto začneme riešiť zákonom, ktorý je v parlamente medzi prvým a druhým čítaním. Druhé čítanie bude v polovici júna. Uvedomujeme si, že aj keď tento zákon prejde, legislatívny rámec je jedna vec, treba to naplniť obsahom," vysvetlil splnomocnenec.
Spoločne s odborníkmi preto pracuje jeho úrad na tom, aby boli pripravení na všetky okolností či komplikácie, ktoré by mohli so zavedením povinných škôlok súvisieť a včas ich odstránili. V projekte chcú výskumne zmapovať názory zástupcov samospráv na implementačné bariéry, ktoré môžu pri rozširovaní škôlok nastať. "Rovnako chceme dať priestor aj rómskym rodičom, aby mohli definovať bariéry, ktorým v súčasnosti v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu čelia. Takéto zmapovanie situácie na samosprávnej úrovni umožní cielenejšie nastavenie podpory pre obce a ďalších miestnych aktérov v poskytovaní kvalitného predprimárneho vzdelávania," uviedla Lucia Kováčová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Na výskumnú časť bude nadväzovať poskytovanie asistencie vybraným samosprávam a personálu materských škôl. Má ísť hlavne o oblasť posilnenia manažérskych zručností, prácu s rodinou a vytváranie inkluzívneho prostredia pre deti zo znevýhodneného prostredia. "Zákon je jedna vec, papier znesie veľa. My však potrebujeme, aby sa aj deti cítili v školách akceptované a prijímané, aby sa tam cítili dobre," podotkla Zuzana Neupauer z eduRoma.
Výstupom projektu bude príručka pre samosprávy, ako zabezpečiť efektívne riadenie materských škôl a inklúziu všetkých detí pri rozširovaní predprimárneho vzdelávania. Poznatky a príklad dobrej praxe má priniesť projekt aj pre ministerstvo školstva či ďalšie orgány štátnej správy.
Podľa údajov Agentúry EÚ pre ľudské práva z roku 2016 (EU-MIDIS II) materskú školu navštevuje len približne 34 percent rómskych detí v porovnaní so 77 percentami nerómskych detí vo veku od štyroch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky.
Projekt vznikol ako reakcia na plánované legislatívne zmeny v predškolskej príprave. Jeho zámerom je zmapovať a zlepšiť pripravenosť samospráv na zavedenie a rozšírenie povinnej predškolskej prípravy v kontexte nízkej predškolskej zaškolenosti rómskych detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ravasz upozorňuje, že v súčasnosti ak samospráva nechce, tak deti s marginalizovaných komunít vôbec nemusia chodiť do materskej školy. "Toto začneme riešiť zákonom, ktorý je v parlamente medzi prvým a druhým čítaním. Druhé čítanie bude v polovici júna. Uvedomujeme si, že aj keď tento zákon prejde, legislatívny rámec je jedna vec, treba to naplniť obsahom," vysvetlil splnomocnenec.
Spoločne s odborníkmi preto pracuje jeho úrad na tom, aby boli pripravení na všetky okolností či komplikácie, ktoré by mohli so zavedením povinných škôlok súvisieť a včas ich odstránili. V projekte chcú výskumne zmapovať názory zástupcov samospráv na implementačné bariéry, ktoré môžu pri rozširovaní škôlok nastať. "Rovnako chceme dať priestor aj rómskym rodičom, aby mohli definovať bariéry, ktorým v súčasnosti v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu čelia. Takéto zmapovanie situácie na samosprávnej úrovni umožní cielenejšie nastavenie podpory pre obce a ďalších miestnych aktérov v poskytovaní kvalitného predprimárneho vzdelávania," uviedla Lucia Kováčová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Na výskumnú časť bude nadväzovať poskytovanie asistencie vybraným samosprávam a personálu materských škôl. Má ísť hlavne o oblasť posilnenia manažérskych zručností, prácu s rodinou a vytváranie inkluzívneho prostredia pre deti zo znevýhodneného prostredia. "Zákon je jedna vec, papier znesie veľa. My však potrebujeme, aby sa aj deti cítili v školách akceptované a prijímané, aby sa tam cítili dobre," podotkla Zuzana Neupauer z eduRoma.
Výstupom projektu bude príručka pre samosprávy, ako zabezpečiť efektívne riadenie materských škôl a inklúziu všetkých detí pri rozširovaní predprimárneho vzdelávania. Poznatky a príklad dobrej praxe má priniesť projekt aj pre ministerstvo školstva či ďalšie orgány štátnej správy.
Podľa údajov Agentúry EÚ pre ľudské práva z roku 2016 (EU-MIDIS II) materskú školu navštevuje len približne 34 percent rómskych detí v porovnaní so 77 percentami nerómskych detí vo veku od štyroch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky.
