Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 6. november 2024Meniny má Renáta
< sekcia Slovensko

Á. Ravasz: Potrebujeme fungujúce miestne občianske poriadkové služby

Na archívnej snímke splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz. Foto: FOTO TASR - Michal Svítok

Aktuálne táto služba funguje v 250 obciach, avšak príslušníci hliadok sú zamestnaní na dobu určitú, nie sú stálymi štátnymi zamestnancami a nie sú ani priamo prepojení s políciou.

Toporec 3. januára (TASR) – Na podnet splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ábela Ravasza sa v piatok v obci Toporec, okres Kežmarok, konalo stretnutie aktivistov, zástupcov polície, terénnych pracovníkov a rómskych starostov. Cieľom bolo diskutovať o incidentoch, ktoré sa nedávno stali vo Važci a Jánovciach a zároveň nájsť východiská, ako im predísť. „Zvolal som toto stretnutie, aby sme reagovali na veci, ktoré sa stali pred sviatkami, ale aj počas nich. Tieto incidenty sú zneužívané na politické body. My sme prišli s praktickými návrhmi, ako situáciu zmeniť, nedá sa však očakávať, že sa všetko podarí hneď a každý návrh bude rovnako fungovať v každej obci,“ uviedol po stretnutí Ravasz.



Zdôraznil, že Slovensko potrebuje dobre fungujúce miestne občianske poriadkové služby (MOPS), z ktorých väčšina je v súčasnosti financovaná cez rôzne projekty. Aktuálne táto služba funguje v 250 obciach, avšak príslušníci hliadok sú zamestnaní na dobu určitú, nie sú stálymi štátnymi zamestnancami a nie sú ani priamo prepojení s políciou. „Chceme sa pozrieť na modely zo zahraničia a urobiť z toho trvalú vec, aby boli MOPS v každej obci, kde by mohli byť problémy. Chceme lepšiu metodiku ich kontroly a väčšiu súčinnosť s Policajným zborom (PZ),“ zdôraznil Ravasz s tým, že plánuje iniciovať stretnutie s ministerkou vnútra Denisou Sakovou (Smer-SD) a hovoriť s ňou o možnostiach, ako toto dosiahnuť. Zároveň chce prezidentovi PZ SR Milanovi Lučanskému navrhnúť istý systém štipendií pre mladých Rómov, aby ich bolo medzi policajtmi viac.

„Pripravíme deklaráciu, v ktorej môžu starostovia a primátori deklarovať, že nechcú, aby nejaké občianske združenia sa hrali na vojakov a hliadkovali v ich osadách. Nikto ich tam nechce, nenašli sme jedného starostu, ktorý by súhlasil s prítomnosťou takýchto, v princípe neziskových organizácií. Nechceme, aby takíto ľudia stupňovali napätie,“ reagoval Ravasz na prítomnosť členov organizácie Slovenskí branci v rómskych osadách v Richnave, vo Važci, ale napríklad aj v Jánovciach.

Na stretnutie do Toporca pozval všetkých 45 rómskych starostov, prišlo ich približne 30. Viacerí tvrdia, že vyriešiť rómsku problematiku je beh na dlhé trate, spojiť sa však musia všetci. „Ľudia u nás sú už na inej úrovni, dosť veľa z nich pracuje v Anglicku, a tak prenášajú iný spôsob života aj priamo do osady. Pracovať treba so všetkými zložkami, či sú to MOPS, terénni pracovníci, úrad práce, polícia,“ upozornil starosta Bystrian František Žiga. Podľa starostu Toporca Gustáva Pompu aj u nich v obci vznikajú drobné konflikty, spolunažívanie Rómov s ostatnými obyvateľmi je však na dobrej úrovni. „Snažíme sa žiť normálne, pracovať, myslím si, že každý chce uživiť rodinu,“ zdôraznil. Je presvedčený o tom, že povinná predškolská dochádzka je veľmi dobrým spôsobom, ako viesť rómsku komunitu k inému spôsobu života. Podľa neho tak deti prichádzajú do školy vnímavejšie, zručnejšie a na lepšej rozumovej úrovni.

„Musím v súvislosti so spolunažívaním majority a Rómov vyzdvihnúť úlohu starostov, zastupiteľstiev, bez nich to nejde. Napríklad aj v Richnave by sme vedeli urobiť viac, dlhodobo tam však nevieme zabezpečiť spoluprácu zastupiteľstva. Starosta nie je 'superman', potrebuje okolo seba schopných ľudí a potrebuje aj štát, ktorý by mal pri podpore brať všetkých starostov rovnocenne, či už ide o rómsku obec, obec, ktorá má osadu, alebo len jednu rómsku ulicu,“ uzavrel Ravasz.