Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová naopak ocenila, že prezidentka čaká na plný počet.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová by mohla zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov vybrať aspoň niekoľkých, u ktorých vie, že sú na to odborne spôsobilí. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a podpredseda koaličného Mosta-Híd Ábel Ravasz. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová naopak ocenila, že prezidentka "neochvejne" čaká na plný počet.
"V tomto momente čím viac ústavných sudcov, tým lepšie pre nás," myslí si Ravasz. Ten sa podľa svojich slov neobáva, že by prezidentka musela nakoniec na posledné miesto na Ústavnom súde (ÚS) SR vyberať z dvoch najhorších kandidátov. "To si nemyslím, že hrozí," povedal. Blahová má naopak pocit, že koalícia hrá pri voľbe "rôzne zákulisné hry."
Ravasz tiež vysvetlil, prečo sa chce Most-Híd vrátiť k verejnej voľbe. Prvýkrát na nej strana trvala, aby predišla zákulisným dohodám, čo sa podľa Ravasza podarilo. "Teraz kvôli tomu, aby vedeli aj voliči, aj politické strany, aj my sami, na kom to stroskotá, kto je ten človek, kto to jednoducho nevie alebo nechce spraviť," poznamenal v súvislosti so zvolením dohodnutého počtu kandidátov na ústavných sudcov. Nevylúčil ani dohodu s opozíciou, nemyslí si však, že ju bude Most-Híd iniciovať. Blahová konštatovala, že sú na rokovania aj naďalej pripravení, len predtým nebol zo strany Most-Híd záujem.
Diskusia sa dotkla aj zákona o financovaní politických strán. "Môžeme sa baviť o tom, že bolo treba začať pred dvoma, troma mesiacmi, ale obsah je dobrý," myslí si Ravasz. Zapojenie tretích strán do volebnej kampane je totiž podľa neho netransparentné a keďže sa už niektoré chceli registrovať, zákon tomu musel zabrániť. Inak by sa totiž podľa Ravasza tretie strany mohli obrátiť na ústavný súd. Splnomocnenec je tiež presvedčený, že poctivé strany by nemali mať s finančným limitom problém.
Opozičná poslankyňa naopak v súvislosti s novelou upozornila, že skrátené legislatívne konanie sa má používať len v prípadoch, keď hrozia hospodárske škody. Okrem toho podľa nej zákon vôbec "neudiera klinec po hlavičke". Prekáža jej napríklad, že nerieši čierne finančné toky politických strán.
V súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku Ravasz uviedol, že to, či zaň bude Most-Híd hlasovať, sa ešte uvidí. "O tom, či to podporíme, sa rozhodne naša strana, nie iné politické strany," zdôraznil. V súčasnosti však podľa Mosta-Híd treba novelu prepracovať, na čo bude priestor v druhom čítaní. "Budeme veľmi radi, ak sa nájde kompromis, ktorý bude možné schváliť," reagovala Blahová.
Poslankyňa SaS sa tiež vyjadrila k žiadosti o pozastavenie členstva svojej kolegyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktoré prišlo v súvislosti s jej nezvolením do republikovej rady strany. "Som presvedčená, že jej požiadavka prišla pod tlakom emócií a možno už nie je taká silná, ako keď vznikala," povedala. Podľa Blahovej sa tiež ukázalo, že úspech u voličov a vzťah s členmi strany nie sú spojené nádoby.
Blahová si tiež myslí, že slová poslanca SaS Ľubomíra Galka o zvažovaní kandidatúry na post predsedu SaS boli dezinterpretované. Galko len podľa nej kandidatúru v roku 2020 nevylúčil. "Nepočuli sme ho rozprávať o tom, že by chcel byť predsedom strany, navyše sme všetci uzrozumení s tým, že mandát súčasného predsedu trvá do roku 2020," dodala.
"V tomto momente čím viac ústavných sudcov, tým lepšie pre nás," myslí si Ravasz. Ten sa podľa svojich slov neobáva, že by prezidentka musela nakoniec na posledné miesto na Ústavnom súde (ÚS) SR vyberať z dvoch najhorších kandidátov. "To si nemyslím, že hrozí," povedal. Blahová má naopak pocit, že koalícia hrá pri voľbe "rôzne zákulisné hry."
Ravasz tiež vysvetlil, prečo sa chce Most-Híd vrátiť k verejnej voľbe. Prvýkrát na nej strana trvala, aby predišla zákulisným dohodám, čo sa podľa Ravasza podarilo. "Teraz kvôli tomu, aby vedeli aj voliči, aj politické strany, aj my sami, na kom to stroskotá, kto je ten človek, kto to jednoducho nevie alebo nechce spraviť," poznamenal v súvislosti so zvolením dohodnutého počtu kandidátov na ústavných sudcov. Nevylúčil ani dohodu s opozíciou, nemyslí si však, že ju bude Most-Híd iniciovať. Blahová konštatovala, že sú na rokovania aj naďalej pripravení, len predtým nebol zo strany Most-Híd záujem.
Diskusia sa dotkla aj zákona o financovaní politických strán. "Môžeme sa baviť o tom, že bolo treba začať pred dvoma, troma mesiacmi, ale obsah je dobrý," myslí si Ravasz. Zapojenie tretích strán do volebnej kampane je totiž podľa neho netransparentné a keďže sa už niektoré chceli registrovať, zákon tomu musel zabrániť. Inak by sa totiž podľa Ravasza tretie strany mohli obrátiť na ústavný súd. Splnomocnenec je tiež presvedčený, že poctivé strany by nemali mať s finančným limitom problém.
Opozičná poslankyňa naopak v súvislosti s novelou upozornila, že skrátené legislatívne konanie sa má používať len v prípadoch, keď hrozia hospodárske škody. Okrem toho podľa nej zákon vôbec "neudiera klinec po hlavičke". Prekáža jej napríklad, že nerieši čierne finančné toky politických strán.
V súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku Ravasz uviedol, že to, či zaň bude Most-Híd hlasovať, sa ešte uvidí. "O tom, či to podporíme, sa rozhodne naša strana, nie iné politické strany," zdôraznil. V súčasnosti však podľa Mosta-Híd treba novelu prepracovať, na čo bude priestor v druhom čítaní. "Budeme veľmi radi, ak sa nájde kompromis, ktorý bude možné schváliť," reagovala Blahová.
Poslankyňa SaS sa tiež vyjadrila k žiadosti o pozastavenie členstva svojej kolegyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktoré prišlo v súvislosti s jej nezvolením do republikovej rady strany. "Som presvedčená, že jej požiadavka prišla pod tlakom emócií a možno už nie je taká silná, ako keď vznikala," povedala. Podľa Blahovej sa tiež ukázalo, že úspech u voličov a vzťah s členmi strany nie sú spojené nádoby.
Blahová si tiež myslí, že slová poslanca SaS Ľubomíra Galka o zvažovaní kandidatúry na post predsedu SaS boli dezinterpretované. Galko len podľa nej kandidatúru v roku 2020 nevylúčil. "Nepočuli sme ho rozprávať o tom, že by chcel byť predsedom strany, navyše sme všetci uzrozumení s tým, že mandát súčasného predsedu trvá do roku 2020," dodala.
