Ďalším príkladom rýchlej reakcie bolo zriadenie Centra podpory a informácií pre Ukrajincov v Bratislave, ktoré s pomocou darov a dobrovoľníkov začalo fungovať v priebehu niekoľkých dní.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 13. júla (TASR) - Efektívnu reakciu Slovenska a Českej republiky na príchod utečencov z Ukrajiny po začatí ruskej agresie vyzdvihla vo svojej správe zverejnenej v stredu osobitná predstaviteľka Rady Európy (RE) pre migráciu a utečencov Leyla Kayaciková. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Kayaciková navštívila Slovensko v dňoch 2. – 4. mája a Českú republiku v dňoch 4. – 6. mája. Ocenila príkladné úsilie, ktoré slovenské orgány vyvinuli v koordinácii s mimovládnymi organizáciami, dobrovoľníkmi, súkromným sektorom a miestnymi orgánmi, aby pomohli utečencom z Ukrajiny.
"Slovenská republika ihneď po začatí agresie vyhlásila stav núdze a upravila svoju existujúcu azylovú legislatívu ešte predtým, ako bolo prijaté rozhodnutie Rady EÚ, tak, aby mohla udeliť štatút dočasnej ochrany ľuďom utekajúcim z Ukrajiny vo veľmi skorom štádiu," uviedla Kayaciková.
Ďalším príkladom rýchlej reakcie bolo zriadenie Centra podpory a informácií pre Ukrajincov v Bratislave, ktoré s pomocou darov a dobrovoľníkov začalo fungovať v priebehu niekoľkých dní a poskytuje jednotný prístup ku všetkým informáciám a pomoci.
V čase jej návštevy na Slovensku takmer 90 percent z vyše 360.000 ukrajinských utečencov boli ženy a deti. Podľa jej správy Slovensko zaregistrovalo a udelilo dočasnú právnu ochranu viac ako 72.000 osobám.
Kayaciková pochválila aj Česko za rýchle zriadenie registračných centier. V čase jej návštevy bolo v ČR oficiálne zaregistrovaných približne 323.000 ukrajinských utečencov, ktorým bol udelený štatút dočasnej ochrany, z toho asi 130.000 maloletých.
V rámci Akčného plánu na ochranu zraniteľných osôb v kontexte migrácie a azylu a na základe štandardov Rady Európy Kayaciková ponúkla obom krajinám možnosť vypracovať komplexnejší a systematickejší postup hodnotenia osôb s osobitnými potrebami, najmä maloletých bez sprievodu dospelých.
Ďalšia navrhovaná podpora zahŕňa pomoc zodpovedným orgánom v úzkej spolupráci s inými medzinárodnými organizáciami, najmä s Úradom vysokého komisára pre utečencov (UNHCR), v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, pri identifikácii obetí sexuálneho vykorisťovania a zneužívania, vrátane detí. Cieľom je zaistiť bezpečnosť žien v prijímacích zariadeniach a predchádzať rodovo podmienenému násiliu.
Kayaciková obom krajinám ponúkla aj poznatky expertov Rady Európy pri poskytovaní psychologickej pomoci alebo pomoci traumatizovaným osobám či uznávaní odborných kvalifikácií pre prístup utečencov na trh práce. Pokiaľ ide o deti bez sprievodu, navrhla aj podporu pri ich identifikácii, prijímaní a určovaní ich opatrovníkov.
Kayaciková navštívila Slovensko v dňoch 2. – 4. mája a Českú republiku v dňoch 4. – 6. mája. Ocenila príkladné úsilie, ktoré slovenské orgány vyvinuli v koordinácii s mimovládnymi organizáciami, dobrovoľníkmi, súkromným sektorom a miestnymi orgánmi, aby pomohli utečencom z Ukrajiny.
"Slovenská republika ihneď po začatí agresie vyhlásila stav núdze a upravila svoju existujúcu azylovú legislatívu ešte predtým, ako bolo prijaté rozhodnutie Rady EÚ, tak, aby mohla udeliť štatút dočasnej ochrany ľuďom utekajúcim z Ukrajiny vo veľmi skorom štádiu," uviedla Kayaciková.
Ďalším príkladom rýchlej reakcie bolo zriadenie Centra podpory a informácií pre Ukrajincov v Bratislave, ktoré s pomocou darov a dobrovoľníkov začalo fungovať v priebehu niekoľkých dní a poskytuje jednotný prístup ku všetkým informáciám a pomoci.
V čase jej návštevy na Slovensku takmer 90 percent z vyše 360.000 ukrajinských utečencov boli ženy a deti. Podľa jej správy Slovensko zaregistrovalo a udelilo dočasnú právnu ochranu viac ako 72.000 osobám.
Kayaciková pochválila aj Česko za rýchle zriadenie registračných centier. V čase jej návštevy bolo v ČR oficiálne zaregistrovaných približne 323.000 ukrajinských utečencov, ktorým bol udelený štatút dočasnej ochrany, z toho asi 130.000 maloletých.
V rámci Akčného plánu na ochranu zraniteľných osôb v kontexte migrácie a azylu a na základe štandardov Rady Európy Kayaciková ponúkla obom krajinám možnosť vypracovať komplexnejší a systematickejší postup hodnotenia osôb s osobitnými potrebami, najmä maloletých bez sprievodu dospelých.
Ďalšia navrhovaná podpora zahŕňa pomoc zodpovedným orgánom v úzkej spolupráci s inými medzinárodnými organizáciami, najmä s Úradom vysokého komisára pre utečencov (UNHCR), v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, pri identifikácii obetí sexuálneho vykorisťovania a zneužívania, vrátane detí. Cieľom je zaistiť bezpečnosť žien v prijímacích zariadeniach a predchádzať rodovo podmienenému násiliu.
Kayaciková obom krajinám ponúkla aj poznatky expertov Rady Európy pri poskytovaní psychologickej pomoci alebo pomoci traumatizovaným osobám či uznávaní odborných kvalifikácií pre prístup utečencov na trh práce. Pokiaľ ide o deti bez sprievodu, navrhla aj podporu pri ich identifikácii, prijímaní a určovaní ich opatrovníkov.