Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Heger skonštatoval, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa vstup Slovenska do NATO ukázal ako dobrý krok. Je presvedčený, že rovnako sa tak ukáže aj rozhodnutie Fínska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. apríla (TASR) - Vstup Fínska do NATO urobí Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou. Konštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Poznamenala, že Severoatlantická aliancia je zárukou bezpečnosti a ochrany slobody pre takmer miliardu ľudí, vrátane Slovenska.
"Fíni sa rozhodli do NATO vstúpiť krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 znovu napadlo nášho suseda, Ukrajinu. Dnešný vstup Fínska preto urobí našu Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou," uviedla prezidentka a pripomenula, že Fínsko si dlhodobo zakladalo na svojej neutralite.
Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger. Zdôraznil, že ruskej imperiálnej rozpínavosti vieme čeliť iba spoločne. Vyzdvihol pritom bezpečnostné záruky členstva v Aliancii.
"Fínsko svojím vstupom do NATO urobilo dobré rozhodnutie a bude cenným spojencom vďaka svojim jasným hodnotám, vďaka dobre vyzbrojeným a početným ozbrojeným silám a vďaka svojej odolnosti voči hybridným hrozbám," uviedol. Vyzdvihol tiež úroveň vzdelania a históriu Fínska, ale aj vyspelý obranný priemysel, s ktorým má Slovensko rozvinutú spoluprácu.
Skonštatoval, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa vstup Slovenska do NATO ukázal ako dobrý krok. Je presvedčený, že rovnako sa tak ukáže aj rozhodnutie Fínska. "Nebyť Putinovej agresie voči Ukrajine, tak by zrejme k tomu tak skoro nedošlo. Fíni si za tie roky na svoju neutralitu zvykli a získali k nej aj emocionálny vzťah, pretože sa stala súčasťou obrazu krajiny. Avšak Putin rozsvietil všetky červené kontrolky svojich susedov," podotkol Heger.
Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli, v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Vstup krajiny do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko, ako posledná členská krajina Aliancie.
Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je súhlas všetkých 30 členských krajín. O vstupe Švédska však ešte nerozhodli Turecko ani Maďarsko.
Zaradenie sa Fínska medzi plnoprávnych členov Severoatlantickej aliancie – ku ktorému došlo v utorok, v deň 74. výročia založenia NATO – znamená posilnenie Aliancie ako takej a je to dobrá správa aj pre Slovensko. Uviedol v Bruseli šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, informuje spravodajca TASR.
Káčer po slávnostnom vztýčení fínskej vlajky medzi vlajkami ostatných spojencov v sídle NATO vyhlásil, že ide o historický deň nielen pre Fínsko, ale pre celú Alianciu.
"NATO sa stáva silnejšou a bezpečnejšou obrannou alianciou, pretože čím viac členov má, tým efektívnejšie odstrašuje prípadných agresorov," opísal situáciu.
V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že neexistuje lepší a efektívnejší spôsob, ako Slovensko udržať v bezpečí, než je členstvo v NATO. To podľa neho predstavuje základ slobody, stability, ale tiež ekonomického rozvoja a prosperity.
"Fínsko vďaka vyspelej a modernej armáde posilní spôsobilosti celej Aliancie. Bezpečnostná situácia v Európe sa po začiatku nelegálnej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine výrazne zmenila, a preto sa Fínsko rozhodlo získať bezpečnostné záruky kolektívnej obrany NATO," vysvetlil Káčer.
Zároveň pripomenul, že žiadosť o vstup do Aliancie podali Fíni spoločne so Švédmi, ktorí sa v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine rovnako usilujú o bezpečnostné záruky spojené s členstvom v NATO. Zdôraznil, že skoré ukončenie ratifikačného procesu aj v prípade Švédska je v záujme všetkých spojencov.
Podľa jeho slov žiadosti oboch škandinávskych krajín o vstup do NATO podčiarkujú zlyhanie politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako však upozornil, Ruská federácia zostáva aj naďalej najvýznamnejšou priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov, ako aj pre mier a stabilitu v celom euroatlantickom priestore.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Členstvo Fínska v NATO je ukážkou toho, ako sa ruský prezident Vladimir Putin prepočítal s agresiou na Ukrajine. Skonštatoval to europoslanec a predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Zdôraznil pritom potrebu silného spojenectva Európskej únie a NATO.
"Slovensko spolu so svojimi spojencami jasne ukázalo, že stojí za hodnotami mieru a slobody nielen slovami, ale aj skutkami. Je v našom záujme, aby bolo spojenectvo krajín EÚ a NATO čo najsilnejšie a aby Putinov režim pochopil, že vraždenie na Ukrajine musí čo najskôr zastaviť," skonštatoval Šimečka.
"Fíni sa rozhodli do NATO vstúpiť krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 znovu napadlo nášho suseda, Ukrajinu. Dnešný vstup Fínska preto urobí našu Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou," uviedla prezidentka a pripomenula, že Fínsko si dlhodobo zakladalo na svojej neutralite.
Premiér: Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom
Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger. Zdôraznil, že ruskej imperiálnej rozpínavosti vieme čeliť iba spoločne. Vyzdvihol pritom bezpečnostné záruky členstva v Aliancii.
"Fínsko svojím vstupom do NATO urobilo dobré rozhodnutie a bude cenným spojencom vďaka svojim jasným hodnotám, vďaka dobre vyzbrojeným a početným ozbrojeným silám a vďaka svojej odolnosti voči hybridným hrozbám," uviedol. Vyzdvihol tiež úroveň vzdelania a históriu Fínska, ale aj vyspelý obranný priemysel, s ktorým má Slovensko rozvinutú spoluprácu.
Skonštatoval, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa vstup Slovenska do NATO ukázal ako dobrý krok. Je presvedčený, že rovnako sa tak ukáže aj rozhodnutie Fínska. "Nebyť Putinovej agresie voči Ukrajine, tak by zrejme k tomu tak skoro nedošlo. Fíni si za tie roky na svoju neutralitu zvykli a získali k nej aj emocionálny vzťah, pretože sa stala súčasťou obrazu krajiny. Avšak Putin rozsvietil všetky červené kontrolky svojich susedov," podotkol Heger.
Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli, v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Vstup krajiny do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko, ako posledná členská krajina Aliancie.
Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je súhlas všetkých 30 členských krajín. O vstupe Švédska však ešte nerozhodli Turecko ani Maďarsko.
Káčer: Fíni vstupom do NATO nechránia len seba, posilňujú aj obranu Slovenska
Zaradenie sa Fínska medzi plnoprávnych členov Severoatlantickej aliancie – ku ktorému došlo v utorok, v deň 74. výročia založenia NATO – znamená posilnenie Aliancie ako takej a je to dobrá správa aj pre Slovensko. Uviedol v Bruseli šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, informuje spravodajca TASR.
Káčer po slávnostnom vztýčení fínskej vlajky medzi vlajkami ostatných spojencov v sídle NATO vyhlásil, že ide o historický deň nielen pre Fínsko, ale pre celú Alianciu.
"NATO sa stáva silnejšou a bezpečnejšou obrannou alianciou, pretože čím viac členov má, tým efektívnejšie odstrašuje prípadných agresorov," opísal situáciu.
V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že neexistuje lepší a efektívnejší spôsob, ako Slovensko udržať v bezpečí, než je členstvo v NATO. To podľa neho predstavuje základ slobody, stability, ale tiež ekonomického rozvoja a prosperity.
"Fínsko vďaka vyspelej a modernej armáde posilní spôsobilosti celej Aliancie. Bezpečnostná situácia v Európe sa po začiatku nelegálnej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine výrazne zmenila, a preto sa Fínsko rozhodlo získať bezpečnostné záruky kolektívnej obrany NATO," vysvetlil Káčer.
Zároveň pripomenul, že žiadosť o vstup do Aliancie podali Fíni spoločne so Švédmi, ktorí sa v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine rovnako usilujú o bezpečnostné záruky spojené s členstvom v NATO. Zdôraznil, že skoré ukončenie ratifikačného procesu aj v prípade Švédska je v záujme všetkých spojencov.
Podľa jeho slov žiadosti oboch škandinávskych krajín o vstup do NATO podčiarkujú zlyhanie politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako však upozornil, Ruská federácia zostáva aj naďalej najvýznamnejšou priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov, ako aj pre mier a stabilitu v celom euroatlantickom priestore.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Šimečka: Členstvo Fínska v NATO je ukážka toho, ako sa V. Putin prepočítal
Členstvo Fínska v NATO je ukážkou toho, ako sa ruský prezident Vladimir Putin prepočítal s agresiou na Ukrajine. Skonštatoval to europoslanec a predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Zdôraznil pritom potrebu silného spojenectva Európskej únie a NATO.
"Slovensko spolu so svojimi spojencami jasne ukázalo, že stojí za hodnotami mieru a slobody nielen slovami, ale aj skutkami. Je v našom záujme, aby bolo spojenectvo krajín EÚ a NATO čo najsilnejšie a aby Putinov režim pochopil, že vraždenie na Ukrajine musí čo najskôr zastaviť," skonštatoval Šimečka.
