Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pavol Zajac o samotnej novele zákona tvrdí, že nejde o rušenie 248 úradov, ale ich spájanie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. júna (TASR) – Reforma miestnej štátnej správy ESO by mala ku konsolidácii verejných financií prispieť ešte vyššou sumou, aká bola doteraz avizovaná. Predpokladá to minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
Ak v apríli hovoril Kaliňák o tom, že reforma ESO by mala v roku 2014 usporiť 173 miliónov eur, dnes v pléne Národnej rady SR odhadol úspory v roku 2014 v rámci druhej fázy ESO na úrovni 220 miliónov eur. V roku 2013 by ESO mala usporiť 127 miliónov eur.
V druhej fáze reformy ESO pôjde o zrušenie 248 špecializovaných úradov miestnej štátnej správy od októbra 2013 a presun ich agendy na okresné úrady. Po prijatí právnej normy teda vznikne 72 okresných úradov (Bratislava a Košice budú mať po jednom okresnom úrade), na ich čele budú prednostovia menovaní vládou.
Od januára 2014 by sa malo otvoriť podľa Kaliňáka tiež prvých približne 15 klientskych centier s tým, že do roku 2014 by malo vzniknúť všetkých 72 klientskych centier. "Ku koncu roku 2014 aj v roku 2015 chceme otvoriť ďalšie úradovne v niektorých excentricky lokalizovaných mestách a obciach, aby človek nemusel precestovať a prevybavovať na úradoch dve svoje dovolenky," uviedol Kaliňák.
Pavol Zajac (KDH) o samotnej novele zákona tvrdí, že nejde o rušenie 248 úradov, ale ich spájanie. "Ľudia zostanú na svojich miestach, vymenia sa pečiatky, menovky, ale nikto nepríde o miesto. Tento zákon je o politizácii a centralizácii štátnej správy. Dáva to obrovskú moc prednostom menovaným vládou, u nich si všetci biznismeni v danom okrese vybavia všetko," upozornil.
Zajac preto podal pozmeňovací návrh, aby vymenovaním vedúcich odborov okresných úradov nebol poverený prednosta okresného úradu na návrh príslušného ministerstva, ale aby samotné príslušné ministerstvá vymenovávali vedúcich odborov okresných úradov.
.
Ak v apríli hovoril Kaliňák o tom, že reforma ESO by mala v roku 2014 usporiť 173 miliónov eur, dnes v pléne Národnej rady SR odhadol úspory v roku 2014 v rámci druhej fázy ESO na úrovni 220 miliónov eur. V roku 2013 by ESO mala usporiť 127 miliónov eur.
V druhej fáze reformy ESO pôjde o zrušenie 248 špecializovaných úradov miestnej štátnej správy od októbra 2013 a presun ich agendy na okresné úrady. Po prijatí právnej normy teda vznikne 72 okresných úradov (Bratislava a Košice budú mať po jednom okresnom úrade), na ich čele budú prednostovia menovaní vládou.
Od januára 2014 by sa malo otvoriť podľa Kaliňáka tiež prvých približne 15 klientskych centier s tým, že do roku 2014 by malo vzniknúť všetkých 72 klientskych centier. "Ku koncu roku 2014 aj v roku 2015 chceme otvoriť ďalšie úradovne v niektorých excentricky lokalizovaných mestách a obciach, aby človek nemusel precestovať a prevybavovať na úradoch dve svoje dovolenky," uviedol Kaliňák.
Pavol Zajac (KDH) o samotnej novele zákona tvrdí, že nejde o rušenie 248 úradov, ale ich spájanie. "Ľudia zostanú na svojich miestach, vymenia sa pečiatky, menovky, ale nikto nepríde o miesto. Tento zákon je o politizácii a centralizácii štátnej správy. Dáva to obrovskú moc prednostom menovaným vládou, u nich si všetci biznismeni v danom okrese vybavia všetko," upozornil.
Zajac preto podal pozmeňovací návrh, aby vymenovaním vedúcich odborov okresných úradov nebol poverený prednosta okresného úradu na návrh príslušného ministerstva, ale aby samotné príslušné ministerstvá vymenovávali vedúcich odborov okresných úradov.
Chren: Reforma ESO vynecháva štyri najzásadnejšie inštitúcie
Reforma verejnej správy ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa) vynecháva štyri najzásadnejšie inštitúcie, ktoré občania najčastejšie využívajú. Počas rozpravy k druhej etape reformy ESO to vyhlásil poslanec Martin Chren (nezaradený) s tým, že ide o Sociálnu poisťovňu, úrady práce, daňové úrady a políciu.
"Od začiatku fandíme zámeru priblížiť k občanom štátnu správu a zoštíhliť ju. Ak sa to podarí, bude to porovnateľná reforma s tými z minulosti, ako zavedenie rovnej dane a dôchodková reforma. Po roku debát však na ňu stále čakáme. Toto je ďalší zákon týkajúci sa reformy a stále čakáme. Stále v ňom tie zásadné zmeny neprišli," upozornil Chren, že ani druhá etapa neprináša skutočné priblíženie sa úradov k občanom. "Áno, prídu klientske centrá, ale tie štyri najzásadnejšie úrady v zákone nie sú. Nemali byť zo zásadnej reformy vynechávané," odporučil.
Chrenovi sa zároveň nepáči, že ESO prináša 72 nových okresných úradov namiesto súčasných 50, pričom ministerstvo vnútra nevysvetlilo prečo. "Chápem kroky reformy, chápem, čo je v návrhu napísané, ale to, čo mi najviac vadí je, že na skutočnú reformu stále čakáme. Vadí mi tiež, že pomerne zásadné zmeny neboli dostatočne diskutované a odôvodnené," dodal s tým, že optimizmom ho napĺňa avizované predĺženie stránkových hodín na úradoch.
Anton Martvoň (Smer-SD) sa na rozdiel od Chrena domnieva, že minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) za niečo viac ako rok stihol v tejto reforme až veľa. Na margo tvrdenia, že ESO nerieši štyri najčastejšie navštevované inštitúcie uviedol, že je to otázka uhla pohľadu. "Podľa mňa najfrekventovanejšie sú finančné úrady a zdravotné poisťovne. Je množstvo ľudí, ktorí nechodia na úrady práce, ale častejšie na správy katastra, či živnostenské úrady," odkázal.
Juraj Blanár (Smer-SD) žiadal Chrena o trpezlivosť. "Keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť aj život v tomto dome, nie je to jednoduché. Musí sa to robiť po etapách," povedal.
Reforma verejnej správy ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa) vynecháva štyri najzásadnejšie inštitúcie, ktoré občania najčastejšie využívajú. Počas rozpravy k druhej etape reformy ESO to vyhlásil poslanec Martin Chren (nezaradený) s tým, že ide o Sociálnu poisťovňu, úrady práce, daňové úrady a políciu.
"Od začiatku fandíme zámeru priblížiť k občanom štátnu správu a zoštíhliť ju. Ak sa to podarí, bude to porovnateľná reforma s tými z minulosti, ako zavedenie rovnej dane a dôchodková reforma. Po roku debát však na ňu stále čakáme. Toto je ďalší zákon týkajúci sa reformy a stále čakáme. Stále v ňom tie zásadné zmeny neprišli," upozornil Chren, že ani druhá etapa neprináša skutočné priblíženie sa úradov k občanom. "Áno, prídu klientske centrá, ale tie štyri najzásadnejšie úrady v zákone nie sú. Nemali byť zo zásadnej reformy vynechávané," odporučil.
Chrenovi sa zároveň nepáči, že ESO prináša 72 nových okresných úradov namiesto súčasných 50, pričom ministerstvo vnútra nevysvetlilo prečo. "Chápem kroky reformy, chápem, čo je v návrhu napísané, ale to, čo mi najviac vadí je, že na skutočnú reformu stále čakáme. Vadí mi tiež, že pomerne zásadné zmeny neboli dostatočne diskutované a odôvodnené," dodal s tým, že optimizmom ho napĺňa avizované predĺženie stránkových hodín na úradoch.
Anton Martvoň (Smer-SD) sa na rozdiel od Chrena domnieva, že minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) za niečo viac ako rok stihol v tejto reforme až veľa. Na margo tvrdenia, že ESO nerieši štyri najčastejšie navštevované inštitúcie uviedol, že je to otázka uhla pohľadu. "Podľa mňa najfrekventovanejšie sú finančné úrady a zdravotné poisťovne. Je množstvo ľudí, ktorí nechodia na úrady práce, ale častejšie na správy katastra, či živnostenské úrady," odkázal.
Juraj Blanár (Smer-SD) žiadal Chrena o trpezlivosť. "Keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť aj život v tomto dome, nie je to jednoduché. Musí sa to robiť po etapách," povedal.
.
