Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je potrebné reformovať správu krajiny, ale nástrojom na prekonanie protirečivých postojov lesníkov a ochranárov je ich spojenie, nie pričleňovanie alebo odčleňovanie jednotlivých zložiek, tvrdí OZ.
Autor TASR
Banská Bystrica 7. septembra (TASR) – Plánovaná reforma národných parkov (NP) nestačí, na Slovensku treba v prvom rade reformovať prístup spoločnosti ku krajine, jej bohatstvu a jeho citlivému využívaniu. Tvrdí to občianske združenie (OZ) Lesokruhy.
„Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, zameraný na reformu NP, je jednostranný krok, ktorý nezodpovedá cieľom EÚ v oblasti klímy a biodiverzity," zdôraznil predseda združenia Peter Gogola.
Poukázal aj na prieskum medzi obyvateľmi žijúcimi v obciach na území NP skúmajúci mieru ich zapojenia do prípravy zmien. „Bezmála 92 percent respondentov na otázku, či boli oslovení správou NP, odpovedalo zamietavo. Pritom skoro 83 percent zastáva názor, že súhlas vlastníkov pozemkov by mal byť nutnou podmienkou pre začlenenie územia do NP. Až 86 percent respondentov očakáva, že správa NP by mala podporovať aj rozvoj sociálnej a ekonomickej situácie dotknutého obyvateľstva,“ konštatoval Gogola. Prieskum realizovala agentúra AKO od 17. do 23. augusta na vzorke 1000 respondentov.
Podľa OZ je potrebné reformovať správu krajiny, ale nástrojom na prekonanie protirečivých postojov lesníkov a ochranárov je ich spojenie, nie pričleňovanie alebo odčleňovanie jednotlivých zložiek.
„Niekto sa tu snaží tému spolitizovať a dáva ľuďom falošné informácie a po takej propagande sa ich potom pýta, ako by si to predstavovali. My sme navštívili všetky národné parky, hovorili sme so starostami a získali podporu. Výnimku tvoria politicky angažovaní starostovia. Bežný starosta chápe, že prichádza iba k zmene správy medzi dvoma ministerstvami a že ide len o 18 percent plochy štátnych lesov. Rozumie, že ministerstvo môže priniesť do regiónu nové peniaze z eurofondov, ktoré štátne lesy čerpať nesmú,“ reagoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
„Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, zameraný na reformu NP, je jednostranný krok, ktorý nezodpovedá cieľom EÚ v oblasti klímy a biodiverzity," zdôraznil predseda združenia Peter Gogola.
Poukázal aj na prieskum medzi obyvateľmi žijúcimi v obciach na území NP skúmajúci mieru ich zapojenia do prípravy zmien. „Bezmála 92 percent respondentov na otázku, či boli oslovení správou NP, odpovedalo zamietavo. Pritom skoro 83 percent zastáva názor, že súhlas vlastníkov pozemkov by mal byť nutnou podmienkou pre začlenenie územia do NP. Až 86 percent respondentov očakáva, že správa NP by mala podporovať aj rozvoj sociálnej a ekonomickej situácie dotknutého obyvateľstva,“ konštatoval Gogola. Prieskum realizovala agentúra AKO od 17. do 23. augusta na vzorke 1000 respondentov.
Podľa OZ je potrebné reformovať správu krajiny, ale nástrojom na prekonanie protirečivých postojov lesníkov a ochranárov je ich spojenie, nie pričleňovanie alebo odčleňovanie jednotlivých zložiek.
„Niekto sa tu snaží tému spolitizovať a dáva ľuďom falošné informácie a po takej propagande sa ich potom pýta, ako by si to predstavovali. My sme navštívili všetky národné parky, hovorili sme so starostami a získali podporu. Výnimku tvoria politicky angažovaní starostovia. Bežný starosta chápe, že prichádza iba k zmene správy medzi dvoma ministerstvami a že ide len o 18 percent plochy štátnych lesov. Rozumie, že ministerstvo môže priniesť do regiónu nové peniaze z eurofondov, ktoré štátne lesy čerpať nesmú,“ reagoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
