Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šeliga pri právomoci ÚS rozhodovať o ústavnosti hovorí o kompromise, po ktorom by všetci mohli byť aspoň menej nespokojní.
Autor TASR
Bratislava 1. decembra (TASR) - Rokovanie o reforme súdnictva a ústavných zmenách v Národnej rade (NR) SR má byť až vo štvrtok (3.12.), pokračujú rokovania v koalícii a hnutí OĽANO. Predpokladá sa predloženie pozmeňujúcich návrhov. Potvrdil to podpredseda NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí). Verí, že presúvanie bodov nesúvisí s voľbou kandidáta na generálneho prokurátora. Priblížil, že zmeny by sa mali týkať aj právomoci Ústavného súdu (ÚS) SR posudzovať ústavnosť zákonov. Kompromisom by malo byť, že ÚS bude môcť posudzovať ústavné zákony a ich súlad s medzinárodnými zmluvami, nie však s Ústavou SR. Sám by preferoval sprísnenie procesu prijímania ústavných zmien, v súčasnosti na to ale nevidí v politike vôľu.
"Koaliční partneri nás požiadali, aby ešte dostali priestor na rokovanie, pretože OĽANO si ešte potrebuje vyjasniť niektoré otázky," povedal Šeliga s tým, že v strane Za ľudí súhlasili s ďalšou diskusiou, hoci rokujú už mesiace. Deklaroval, že aj zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je vôľa sa dohodnúť. Myslí si, že nebude problém nájsť konsenzus na témach, o ktorých ešte rokuje OĽANO.
Šeliga pri právomoci ÚS rozhodovať o ústavnosti hovorí o kompromise, po ktorom by všetci mohli byť "aspoň menej nespokojní". "Novelu ústavy s ústavou samotnou nebude môcť posúdiť ÚS, napríklad nebude môcť vyhodiť sudcovské previerky z ústavy. Ale ak by napríklad ústavodarca, teda parlament, chcel zásadným spôsobom obmedziť vlastnícke právo a išlo by o rozpor s európskym dohovorom na ochranu ľudských práv alebo inými medzinárodnými dohovormi, do toho by ÚS mohol vstúpiť," ozrejmil. Zmena podľa neho zrejme vyvolá ďalšie otázky, keďže medzinárodné zmluvy sú zakotvené v ústave. Dodal, že legitimita poslancov NR SR pochádza od ľudí, pričom ústavní sudcovia priamu legitimitu nemajú, hoci ich volí parlament a menuje prezident. Navyše podľa neho ÚS nemá explicitnú právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Poznamenal, že otázne je aj to, či ÚS stojí nad ústavodarcom, teda nad parlamentom. "Je to o to komplikovanejšie, že u nás je veľmi jednoduché meniť ústavu, stačí o 14 poslancov viac ako na prijatie jednoduchého zákona," ozrejmil. Nikto však podľa neho nechce ani počuť, že by sa prijímanie ústavných zákonov sprísnilo, pričom by to sám preferoval. Poukázal na ťažšie podmienky na zmeny ústavy v zahraničí. Na sprísnenie ale v súčasnosti nevidí politickú vôľu.
"Koaliční partneri nás požiadali, aby ešte dostali priestor na rokovanie, pretože OĽANO si ešte potrebuje vyjasniť niektoré otázky," povedal Šeliga s tým, že v strane Za ľudí súhlasili s ďalšou diskusiou, hoci rokujú už mesiace. Deklaroval, že aj zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je vôľa sa dohodnúť. Myslí si, že nebude problém nájsť konsenzus na témach, o ktorých ešte rokuje OĽANO.
Šeliga pri právomoci ÚS rozhodovať o ústavnosti hovorí o kompromise, po ktorom by všetci mohli byť "aspoň menej nespokojní". "Novelu ústavy s ústavou samotnou nebude môcť posúdiť ÚS, napríklad nebude môcť vyhodiť sudcovské previerky z ústavy. Ale ak by napríklad ústavodarca, teda parlament, chcel zásadným spôsobom obmedziť vlastnícke právo a išlo by o rozpor s európskym dohovorom na ochranu ľudských práv alebo inými medzinárodnými dohovormi, do toho by ÚS mohol vstúpiť," ozrejmil. Zmena podľa neho zrejme vyvolá ďalšie otázky, keďže medzinárodné zmluvy sú zakotvené v ústave. Dodal, že legitimita poslancov NR SR pochádza od ľudí, pričom ústavní sudcovia priamu legitimitu nemajú, hoci ich volí parlament a menuje prezident. Navyše podľa neho ÚS nemá explicitnú právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Poznamenal, že otázne je aj to, či ÚS stojí nad ústavodarcom, teda nad parlamentom. "Je to o to komplikovanejšie, že u nás je veľmi jednoduché meniť ústavu, stačí o 14 poslancov viac ako na prijatie jednoduchého zákona," ozrejmil. Nikto však podľa neho nechce ani počuť, že by sa prijímanie ústavných zákonov sprísnilo, pričom by to sám preferoval. Poukázal na ťažšie podmienky na zmeny ústavy v zahraničí. Na sprísnenie ale v súčasnosti nevidí politickú vôľu.
