Hlava štátu totiž opäť nepodpísala novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorú poslanci opätovne schválili.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie aj bez podpisu prezidentky Zuzany Čaputovej. Hlava štátu totiž opäť nepodpísala novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorú poslanci opätovne schválili.
Právna norma zavádza mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov.
Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa vymedzí ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti bude po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov.
Prededením nehnuteľnosti nemá dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa novely zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
Právna norma nadobudne účinnosť 1. júna 2022.
Právna norma zavádza mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov.
Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa vymedzí ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti bude po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov.
Prededením nehnuteľnosti nemá dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa novely zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
Právna norma nadobudne účinnosť 1. júna 2022.